Tak, ako každé dieťa je špecifické, tak i my mamy, sme iné, ale jedno nás spája – deväť mesiacov nosíme pod srdcom potomka, ktorý sa (väčšinou) nepredvídane vypýta na svet za nie vždy príjemných a pohodových okolností. Ale to, čo príde potom – to zamáva aj s najväčším „tvrďákom“ – garantujem vám, že v tomto momente prichádza ten najúžasnejší pocit. O slastiach i strastiach rodičovstva, ktoré popisuje vo svojej knihe Mamou po 30 porozprávala spisovateľka Tamara Rogožníková Gončarova.

Máte za sebou knižný debut s knihou Mama po 30, prezraďte, čo vás vôbec priviedlo k písaniu? 

Materstvo. Po príchode syna na svet sa zrodilo moje nové materské ja a pár rokov som si naň zvykala. Vedela som, že sa nemôžem a nechcem vrátiť do korporátnej práce, preto som sa oprela o všetky schopnosti, ktoré som nadobudla do „bájnej“ tridsiatky. Prepojila prekladanie, „ghost writing“ písanie na zákazku, asistenčné práce, schopnosť spravovať sociálne siete, lásku ku knihám a chuť ísť do niečoho neznámeho. V šuplíku s názvom píšem, som toho mala veľa, nikdy by som však nenabrala odvahu ísť s tým von. Môj kamarát a zakladateľ vydavateľstva Inspira Publishing, Martin, mi dodal odvahu. Povedal: „Ak chceš a veríš tomu, pomôžem ako viem“. Vytvorila som inšpiratívno-motivačnú knihu pre mamy (nielen) po 30. Až vtedy som zistila, že písať viem pútavo, som neokukaná, neprečítaná, neštandardná, nemám šablónovité vyjadrovanie sa. Vďaka žurnalistke Baši a koučke Jane sa podarilo ukázať materstvo z viacerých perspektív. Ich prienikom sa extrahuje poznanie, ktoré vás zaručene poteší, upokojí a pohladí. Vedzte, že ste „najlepší rodičia pre svoje deti“.

Ako ste sa cítili, keď vyšla a držali ste prvý výtlačok v rukách?

Bola som dojatá. Voňavá, ružová, veselá a reálna. Veľa neistoty, radosti a očakávania v jednom útlom papierovom telíčku. Vtedy som si myslela, že je to vonku a teraz nech ide do sveta. Až kým som nepochopila, že bez marketingu moje knižné mimino ešte nevie chodiť. Takže sa učíme chodiť...to je ako s malým „ľudským“ dieťaťom, pôrodom to všetko len začne.

 Vytvorila som inšpiratívno-motivačnú knihu pre mamy (nielen) po 30. Až vtedy som zistila, že písať viem pútavo, som neokukaná, neprečítaná, neštandardná, nemám šablónovité vyjadrovanie sa. Vďaka žurnalistke Baši a koučke Jane sa podarilo ukázať materstvo z viacerých perspektív. Ich prienikom sa extrahuje poznanie, ktoré vás zaručene poteší, upokojí a pohladí. Vedzte, že ste „najlepší rodičia pre svoje deti“. 

Je kniha odrazom skutočnosti?

Úplným a úprimným. Bez autentickosti by kniha nemala taký úspech. Po prečítaní máte pocit, že ste získali novú kamošku, ktorá vám rozumie. A chcete sa s ňou baviť viac a viac. Tabuizovane momenty, ktoré mamy nemajú odvahu nikomu povedať, odrazu vidia na papieri. Je to dôverný dialóg s čitateľom, ktorý si z napísaného a mnou prežitého vezme iba to, čo potrebuje. Pravdivé kvapky materskej reality však nie sú horké. Zabalila som ich do sladko-vtipných situácii, ktoré vás sprevádzajú na ceste objavovania svojho skutočného ja, budovania vzťahu a nájdenia formuly šťastia v rodine- to všetko na pozadí emotívneho príbehu priateľstva.

A čo Lea? Ozvala sa vám?

Áno, Lea bola pre mňa veľkou výzvou. Takú „Leu“ má vo svojom živote každá žena a dúfam, že sa našim príbehom inšpirujú mnohé dámy. Ale viac by som o nej nechcela prezrádzať, nech je dozvuk konca ponechaný na čitateľskej predstavivosti...

Platí, že ste stále nezamestnaná? 

Oh, taký spoločenský status som ešte nezískala. Dala som výpoveď, ale som v štatúte poistenca štátu, pretože sa o syna ešte taký rok budem starať naplno a potom možno skúsi nahliadnuť do škôlky. Realizujem sa, networkingujem, blogujem, organizujem, ale iba do tej miery, do ktorej mi môj syn dovolí. Ak chcete vedieť o mojom mamičkovsko-spoločenskom živote viac, môžete sa ku mne pripojiť na FB @tamiinspira alebo @mamoupo30.

Čomu sa teda venujete? Je písanie v rámci vašich pracovných aktivít dominantné?

Okrem mamičkovania sa, čo je asi 80 % času, sa venujem projektom vydavateľstva Inspira Publishing. Som ich kreatívec a vymýšľam zaujímavé a originálne veci; čítam rukopisy; píšem anotácie; spravujem sociálne siete; som multifunkčne zaangažovaná do hľadania nových slovenských autorov, ktorí sa neboja ísť so svojim autentickým príbehom von, aby motivovali, inšpirovali a dali nádej, že sa dá mať super aj na Slovensku.

Ako dlho trvalo kým ste napísali Mamou po 30? Mali ste aj nejaké hluché obdobie?

Ešte pred narodením Alexa som začala mať návaly emócií, ktoré si nemal kto vypočuť. Začala som si písať denník. Po narodení syna som písala každý večer, tie bludy som nemohla vešať na manžela, lebo by sme sa čoskoro rozišli a rozprávať sa mi s nikým nechcelo. Za 3 roky sa toho materiálu vyzbieralo, a keď mi šéf vydavateľstva Martin ponúkol vydať knihu, otvorila som denníček a zhrozila sa - to bola čistá zúfalosť vyhoretej matky po 30 s náročným dieťaťom, ktoré nespí ani v noci ani cez deň. To takto nemohlo ísť von. Takže hlavná príprava knihy znamenala vyčiarkanie asi 500 strán a usporiadanie 150 strán tak, aby boli prínosné a zodpovedali na otázky a bôle aj iných mamičiek, aby poskytli nádej, ako z toho psycho-somatického šialenstva von (bez úniku do práce/k alkoholu/z domu). Celý proces zabral 2 mesiace a v novembri 2016, presne na 3. narodeniny môjho syna, vyšlo moje prvé knižné dieťa - Mamou po 30.

Priznám sa, kniha na mňa pôsobila občas chaoticky, ale práve o tom je "rodičovský život“, s akou spätnou väzbou sa stretávate?

Kniha na každého pôsobí tak, ako chce a jedna z úžasných vecí je, že si ju každý môže interpretovať podľa seba a svojej jedinečnej a neprenosnej skúsenosti. Nie je to ani návod ani učebnica. Kniha je úmyselne vystavaná tak, aby na vyprovokované spomienky, emócie alebo problémy odpovedala s oneskorením. Aby mal čitateľ čas si usporiadať svoj postoj a nájsť si svoju jedinečnú cestu. TAMI a jej poznania slúžia iba ako reflexný pásik. Dostávam veľa pozitívnych referencií, správ a emailov. Dievčatá mi píšu, že sa chcú stretnúť, že konečne im niekto rozumie a sú šťastné, že v tom nie sú samé. Som rada, že kniha pomáha, teší, zabáva a motivuje...

Hlavná príprava knihy znamenala vyčiarkanie asi 500 strán a usporiadanie 150 strán tak, aby boli prínosné a zodpovedali na otázky a bôle aj iných mamičiek, aby poskytli nádej, ako z toho psycho-somatického šialenstva von (bez úniku do práce/k alkoholu/z domu). Celý proces zabral 2 mesiace a v novembri 2016, presne na 3. narodeniny môjho syna, vyšlo moje prvé knižné dieťa - Mamou po 30. 

Moje najobľúbenejšie pasáže boli stretnutia (už s kamoškou) koučkou Janou – boli to ozaj zlomové okamihy, ktoré vás nakopli?

Áno, Jana doteraz pomáha klientom reálne nájsť ich jedinečnú cestu. Okrem toho, že je odborník, je aj mamou dvoch náročných detí. Dokonale mi porozumela, vycítila a popracovala. Ja som sa dokázala trochu povzniesť nad emócie, ktoré ma valcovali a zaslepovali. Bola som úplne alergická na všetky tie „dobre mienené“ rady a motivačné tliachanice. Potrebovala som niť a Jana mi ju podala. Za veľa jej ďakujem a som rada, že sa mohla aj autorsky podieľať na tejto knihe.

^{Foto: Barbora Kosírová, TAMI, Jana Lacková}

Čo by ste odkázali mamičkám, ktoré sa chcú sebarealizovať, ale chýba im ten „prvotný impulz“ nakopnúť sa?

Prvou podmienkou sebarealizácie je obyčajný nočný spánok (aspoň 5 hodín vkuse).
Potom je nutné obetovať net a telku.
Nájsť si oporu u najbližších.
Isť konzistentne, vytrvalo a dlhodobo za tým, čo vás teší!
Máte len jeden život, dámy, tu a teraz, a preto netreba „prečkať, až keď bude...“. Nebude! Teraz je! Deti budú vo vás vidieť reálny príklad, ako žiť šťastne a tešiť sa z prítomnosti.

Čo si myslíte o súčasnej literatúre?

Literatúra je Bohyňa a má svoj Božský život. Je jej jedno, čo si o nej myslí TAMI. Prostredníctvom svojich poslíčkov - kníh - nám hovorí pravdu o nás samotných a o dobe, ktorú si tvoríme. Nastaví čitateľovi pravdivé zrkadlo, či už na stav mysle, postoj k životu alebo hodnotám. Dôležitá je interpretácia, inšpirácia a to, ako to implementujeme do bežného života. Je naozaj krásne, ako si vás určité knihy nájdu práve vtedy, keď ich potrebujete. Dajte im šancu meniť váš život k lepšiemu.

Máte spisovateľský sen?

Túžim písať. Je to nateraz môj jediný spôsob sprostredkúvať myšlienky, životné poznania a cesty ku šťastiu cez sebapoznávanie. Túžim mať čitateľov na rovnakej frekvencii. Túžim svojimi knihami pomáhať, upokojovať a odpovedať. Chcem, aby mi zavolal Aronofského tím, že chcú natočiť film podľa mojej literárnej predlohy.

O čom najradšej píšete?

O prítomnom, ženskom, rodičovskom, slovanskom; o hmatateľnom, overenom, praktickom, optimistickom, láskavom a zmysluplnom...

Poznáte svojich čitateľov?

Áno, ja som bola aktívna v mamičkovských kruhoch pred vydaním knihy. Vediem konverzácie v angličtine, kam môžu chodiť mamy aj s detičkami, rôzne besedy, krúžky. Vďaka knihe, jej vydaniu a promo sa moje čitateľské publikum rozširuje, preto sa veľmi teším na nových aj verných čitateľov. Každý mesiac organizujem stretnutia s názvami: „beseda, brunch alebo na káve s Tami“, tam sa vidíme offline a naše debaty sú veľmi podnetné.

Kto je vaša životná opora?

Ja, môj manžel a mama.

Máte životný vzor?

Veľký obdiv vo mne vyvolala Simona Petrík, poslankyňa NRSR. Pri svojej maximálnej vyťaženosti sa so mnou stretla a ja som na ňu pozerala, že „takáto chcem byť, keď vyrastiem“ (hm, sme takmer rovesníčky). Je ľudská, vecná, úprimná, empatická, optimistická, nežná, krásna a cieľavedomá. A to nehovorím o tom, že je maminkou 1,5 ročnej dcéry a zvláda kombinovať a balansovať rodinný, pracovný, spoločenský, politický, mamičkovský život a podporuje ženy, ktoré chcú na sebe pracovať a meniť Slovensko k lepšiemu. Bez pátosu, je to reálna osobnosť a mám ju rada.

Chystáte aj ďalšiu knihu?

Písanie mi zachutilo. Mám rozpracovanú druhú knihu, ktorá odpovedá na intímne ženské otázky; je to dialóg prababičky a mňa. Čistá eklektika žánrov, ale má hĺbku, humor a kvantové prelínanie niekoľkých súbežných dejov. Preto nateraz je mojim snom dostať tuto knihu o ženskom šťastí do rúk mojich čitateliek.

TIP TOP