Úšpešná spisovateľka literatúry pre mládež, naša recenzentka, Janka Šulková, napísala všetky svoje knižky na jednom mieste, na gauči. A momentálne pripravuje úplne novú, „čerstvú" knižku. Prečítajte si viac o nej, ale i o tom, ako si plní svoje sny.

Máš za sebou napísanie troch kníh, prvá ti vyšla asi pred dvomi rokmi, pamätám si to, akoby to bolo dnes, keď sme ju krstili...tak teda, prezraď čo ťa vôbec priviedlo k písaniu?

Áno, Dievča s maskou vyšla koncom leta 2014 a mne sa ťažko verí, že odvtedy uplynuli už dva roky, za ktoré mi vyšli ďalšie dve knihy. K písaniu ma vlastne priviedlo moje nadmerné čítanie kníh a moja bujná fantázia. Stále som rozmýšľala o vlastných príbehoch, keď som dočítala príbehy iných, a tak som si povedala, že to skúsim aj ja a napíšem niečo podľa svojich predstáv. Najskôr to bola len zábavka, neskôr som zistila, že ma to veľmi baví a keď prišiel nápad na Dievča s maskou, úplne som sa do písania zamilovala. Písanie je pre mňa istou metaforou moci – osudy postáv sú v mojich rukách, len ja rozhodujem, kedy a kde sa dej bude odohrávať či kto koho pobozká. Písanie príbehu je vzrušujúca cesta bez obmedzení.

Ako si sa cítila, keď si dostala ponuku na napísanie prvej knihy?

Keď som dopísala Dievča s maskou, poslala som ho do vydavateľstva Motýľ, s ktorým sme vtedy spolu s Onavie spolupracovali. Písala som pre nich recenzie, výborne sa s nimi komunikovalo, a preto bola voľba vydavateľstva jednoznačná. O to viac ma potešilo, keď sa v priebehu pár dní ozvali, že by knihu radi vydali.

A keď vyšla?

Keď kniha vyšla, ešte dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, že je to skutočné a že sa v obchodoch dá kúpiť niečo, čo som vytvorila ja. Aj keď sme knihu spolu s Tebou krstili, stále som mala pocit, že len snívam. :)

O čom najradšej píšeš?

Najradšej píšem o spoločnosti, o tom, ako mení a formuje mladých ľudí, aký vplyv má na to, čo z deciek vyrastie. Samozrejme, rada píšem o láske, ktorá nesmie chýbať v žiadnom mojom príbehu. Tiež rada vytváram tajomstvá, ktoré čitateľ musí lúštiť a ktoré sú súčasťou takmer každého človeka.

Keď píšeš, rada meníš priestor alebo naopak potrebuješ zaužívaný postup?

Všetky moje knihy vznikli na tom istom mieste. Večne sedím na gauči s vyloženými nohami a s notebookom na kolenách, čo síce nemá dobrý vplyv na moju chrbticu, ale inde mi to akosti nejde. Snažila som sa sedieť aj za stolom, tak ako sa sedieť má, no dlho mi to nevydržalo. :D Takže vždy nakoniec skončím opäť na gauči a s vyloženými nohami. Tam mi je najlepšie.

Áno, práve spolu s vydavateľstvom Motýľ pripravujeme moju štvrtú knihu, ktorá bude po Odvrhnutej, ktorá bola skôr pre staršiu mládež, určená opäť pre mladších čitateľov. 

Pre koho rada píšeš? Poznáš svojich čitateľov?

Najradšej píšem pre mladých, pre tínedžerov, pretože pre nich je len málo slovenskej tvorby. Tej prekladovej je síce požehnane, no bola by som rada, keby naši mladí nevyrastali len na prekladovej tvorbe, ale poznali aj slovenských autorov, pretože máme naozaj skvelých spisovateľov. Mojím zámerom je, aby si vytvorili vzťah k pôvodnej slovenskej tvorbe a aby pri voľbe čítania aj neskôr v dospelosti uprednostnili našich autorov a až potom venovali pozornosť tým zahraničným.

Koľko máš v hlave bežne nápadov, o čom chceš písať?

Ja mám v hlave neustále mnoho nápadov, také ucelenejšie mám vždy aspoň tri, ale keď píšem, venujem sa naplno len jednému príbehu. Nedokázala by som preskakovať z jedného rukopisu na druhý. Keď vytváram nový príbeh, potrebujem sa naň stopercentne sústrediť.

Ako dlho trvá kým napíšeš knihu? Vždy vieš, ako skončí už na začiatku?

Jednou z mojich zvláštnych čŕt je práve to, že vždy viem, ako kniha začne aj skončí. Zároveň ma však často prekvapí, ako si v procese písania začnú postavy žiť svoj život, ako sa niekedy odkloním od predbežnej dejovej línie. Takže tá moc, ktorú som spomínala, že mám v rukách, sa mi často vymkne spod kontroly a svoj život si diktujú samotné postavy. :) Zvyčajne mi napísanie trvá tri mesiace, kedy intenzívne píšem, čomu predchádza niekoľkomesačná príprava, robenie poznámok a predbežnej dejovej línie, hľadanie informácií atď.

Čo si myslíš o súčasnej literatúre?

Myslím si, že dnes si na trhu, ktorý je pomerne dosť presýtený na to, aká sme malá krajina, každý vyberie to svoje. Aj keď literárni vedci označujú väčšinu literatúry za brak, nemyslím si, že na trhu nemá svoje miesto. Dnes je svet veľmi uponáhľaný, život čím ďalej, tým náročnejší a ak si chce niekto večer oddýchnuť pri knihe, odpútať sa od reality, nechať sa uniesť v diaľ a zabudnúť na každodenné starosti pri dobrej knihe, prečo by tak nemohol urobiť? Vysoká literatúra má svoje opodstatnenie, to je samozrejmé, no ak by sa predávala len tá, zrejme by počet čitateľov výrazne klesol. Takže ja som rada za všetkých autorov, ktorí ešte nestratili chuť tvoriť, hoci je to u nás s vydávaním a predajom náročné. Teším sa, že je u nás mnoho autorov, ktorí zastupujú rôzne miesta na literárnej scéne a že si tak čitateľ môže vychutnať aj slovenskú tvorbu, nech už sa rozhodne pre ženský román či pre finalistu Anasoft litera.

Keď porovnáš ostatnú knihu, ktorá je momentálne vo vydavateľstve s tou prvou, ako by si to porovnala? Cítiš rozdiel/posun „vo svojich myšlienkach“?

Samozrejme, aj písanie je ako napríklad hra na klavíri. Čím dlhšie cvičíte, tým lepšie vám to ide. Aj ja cítim posun vo svojom písaní, ale skôr po technickej stránke. Nakoľko sa venujem tvorbe pre mladých, nemôžem len tak prekročiť hranice, aby som svoje dielo neposunula do inej vekovej kategórie. Ale láka ma napísať niečo aj pre dospelých a verím, že to čoskoro aj zrealizujem, pretože v hlave už dlhšie nosím jeden nápad. :)

Máš spisovateľský sen?

Moje spisovateľské sny sa už plnia. :) Môžem sa so svojimi príbehmi podeliť s čitateľmi, a to je pre mňa momentálne to najdôležitejšie.

Všetky moje knihy vznikli na tom istom mieste. Večne sedím na gauči s vyloženými nohami a s notebookom na kolenách, čo síce nemá dobrý vplyv na moju chrbticu, ale inde mi to akosti nejde. Snažila som sa sedieť aj za stolom, tak ako sa sedieť má, no dlho mi to nevydržalo. :D Takže vždy nakoniec skončím opäť na gauči a s vyloženými nohami. Tam mi je najlepšie.

Kto je tvoja životná opora?

Moja najbližšia rodina a môj priateľ.

Máš životný vzor?

Životný vzor nemám, no mám ciele, ktoré chcem dosiahnuť a idem si za nimi.

Čo by si odkázala začínajúcim autorom?

Nech veľa píšu, nech sa nevzdávajú, ak ich písanie naozaj baví a nech sa neboja ukázať svoju tvorbu iným a prijať dobre mienenú kritiku.

Črtá sa nová knižka, prezradíš viac?

Áno, práve spolu s vydavateľstvom Motýľ pripravujeme moju štvrtú knihu, ktorá bude po Odvrhnutej, ktorá bola skôr pre staršiu mládež, určená opäť pre mladších čitateľov. Viac informácií o knižke poskytnem čoskoro. :)

TIP TOP