Najnovším románom Osud nevyjednáva sa Michaela Zamari vracia k úspešnej romanticko-erotickej sérii Šéf môjho šéfa. Príbeh ďalšieho páru zo série sa začína cestou na exotický ostrov na Maldivách a Miška nám prezradila, kedy vznikla inšpirácia na charizmatické ostavy, akými Liana a Johannes rozhodne sú.

Miška, je o tebe známe, že si vášnivá cestovateľka a túto vášeň opisuješ aj vo svojej tvorbe, najnovšie v románe Osud nevyjednáva. Vieš si predstaviť jedno bez druhého? Písanie bez cestovania alebo naopak?

Jedno bez druhého by mi nedávalo zmysel, na čo som prišla hneď, keď som začala písať svoj debut Šéf môjho šéfa. Ak by som sa nemala s kým podeliť o svoje zážitky, nenapĺňali by ma tak, ako ma napĺňajú teraz. Na druhej strane, bez nich by zasa nebolo o čom písať. 

Opíšeš nám jednu scénu z knihy Osud nevyjednáva, ktorá sa naozaj stala a zarezonovala v tebe natoľko, že si ju preniesla aj na papier?

Takých momentov je tam niekoľko, pretože vo veľkej miere čerpám z reálnych skúseností, no spomeniem napríklad potápačský kurz. Keď som ho absolvovala, bol to najúžastnejší pocit na svete. Naozaj nastala chvíľa, ktorú zažíva aj hlavná hrdinka Liana - musí sa rozhodnúť, či sa ponorí napriek nepriaznivým okolnostiam, alebo to vzdá a kurz si zopakuje. V skutočnosti som mala tiež problém s kyslíkovou bombou a pocit istoty bol odo mňa na míle vzdialený, ale donútila som sa ignorovať všetky obavy a skrátka sa ponorila. Povedala som si - padaj dole a potom o tom napíš. V najhoršom sa pridusíš a inštruktor ťa oživí. Žiadna veda. A prežila som to, aj som to zakomponovala do knihy.

Tvoje knihy majú prevažne letný nádych. Plánuješ v budúcnosti napísať román, ktorý by sa napríklad odohral niekde v zime v horách?

Nebudem zastierať, zjavne som letný typ a na zasnežené hory sa radšej pozriem cez okno alebo cez televíznu obrazovku, než by som sa kochala výhľadom drkotajúc pri tom zubami. Ale nikdy nehovorme nikdy, možno príde inšpirácia, ktorá ma prinúti vybočiť aj z tejto komfortnej zóny.

Autorom sa často stáva, že pritiahnu to, čo do knihy napísali. Stalo sa ti už niekedy, že si niekde zbadala postavy z tvojich kníh, alebo že si zažila podobnú situáciu ako tvoji hrdinovia?

Viac sa to deje mojim čitateľom a občas mi napíšu - dnes som videla Leroya. Ja vidím svoje postavy skôr vopred, na základe toho sa potom dostanú do mojich kníh, ale keď už spomínam Tomasa Leroya z môjho debutu Šéf môjho šéfa, naozaj sa mi udialo niečo čarovné. Ide o hlavného hrdinu, ktorý vyrastal v Belgicku, jeho mama pochádzala zo Slovenska a kým nestretol svoju životnú lásku, tak žil vo Švajčiarku. A takmer jeho rovesníka som raz stretla v jednom bare v Bratislave. Išlo o Kanaďana, čiže tiež hovoril po francúzsky, ktorý práve žil vo Švajčiarsku a jeho rodina pochádzala zo Slovenska. A v občianskom mal tiež meno Tomas, čiže ani Tomáš, ani Thomas. Viem to, lebo som ho prehovorila, aby mi ho ukázal.

Kniha Osud nevyjednáva je voľným pokračovaním série Šéf môjho šéfa. Plánovala si už pri písaní tvojej prvotiny, že po nej napíšeš príbeh, ktorý bude nadväzovať alebo išlo o spontánne rozhodnutie?

Už keď som písala svoj debut Šéf môjho šéfa zrodila sa aj inšpirácia k sérii aj k postave Liany. Zamilovala som sa do jej charakteru a musela som jej poslať do cesty to, čo si zaslúži. Johannesa. Jeho postava sa v mojej fantázii objavila dávnejšie, ešte pred Lianou, a skutočná inšpirácia bola tiež zo Švajčiarska. Jeho krstné meno a charizma sú podľa skutočnosti.

Čo vytvoríš skôr? Príbeh alebo názov?

Väčšinou idú názov a príbeh ruka v ruke, málokedy mi napadne originálny názov a vymýšľam k nemu v hlave príbeh. Ale niektoré názvy vznikli až v závere, keď už bolo potrebné rozhodnúť sa, čo pôjde na obálku. (smiech) A zhodou okolností práve Osud nevyjednáva bol názov, ku ktorému som sa dopracovala malým brainstormingom. Ten pôvodný sa nikomu okrem mňa nepáčil, a pracovný - Klient môjho šéfa, ten si presadil svoje opodstatnenie a už je neodmysliteľnou súčasťou knihy.

Bola to moja pracovná verzia, ktorej som zrejme rozumela iba ja. Stručne a jasne - Bez ochrany (Klient môjho šéfa). Súvisí to aj s upútavkou na knihe - Ak nemusíte chrániť svoje telo, prestane chrániť aj srdce? - Ale asi by nevypálil tak, ako by sme si s mojím tímom želali, preto som rada, že mi to neprešlo pred mojím druhým ja, ktoré má zrejme väčšiu sebakritiku.

Keby si sa mohla vrátiť späť v čase, bolo by niečo, čo by si poradila svojmu mladšiemu ja?

Asi by som mu/jej dala iba jednoduchú a úprinmú radu - len nestresuj, ideš správnou cestou. :)