Markéta Harasimová začala vydávať knihy už počas štúdia. Dnes sa literárnej tvorbe venuje na plný úväzok – okrem románov píše články a poviedky, stala sa scenáristkou a pravidelne vystupuje so svojím kultúrnym programom. Čo ju baví viac? Písať scenáre alebo knihy? 

Máte na konte štrnásť kníh, čo už je celkom pekné číslo, čo vás vôbec priviedlo k písaniu?

Odjakživa ma bavilo vymýšľať príbehy a bola som knihomoľ, ktorý trávil každú voľnú chvíľku s knižkou. A v pätnástich prišiel nápad, že by nebolo zlé napísať niečo vlastné - napríklad román pre dievčatá, ako som ja. Pustila som sa do toho a čoskoro vznikla kniha Si môj osud. Je o snoch a pádoch mladých ľudí, ktorí objavujú tajomstvo prvých lások. Mala som šťastie, pretože rukopis hneď zaujal vydavateľa, ktorý mal záujem o ďalšiu spoluprácu.

Ako ste sa cítili, keď vyšla vaša prvá kniha?

Bol to, samozrejme, nádherný pocit. Vidieť v kníhkupectve svoju knihu, môcť si na ňu medzi všetkými tými ostatnými knižkami siahnuť, privoňať k nej ... Skrátka hrdosť, dojatie a tiež vďačnosť, že som vôbec dostala túto šancu. Moja prvotina vyšla v marci - pamätám si, ako som potom s nadšením bežala z obchodu domov a pošmykla sa na poľadovici (smiech). Bola z toho pekná narazenina a do konca roka som v škole nemusela cvičiť. Takýto bonus navyše - síce bolestivý, ale vítaný, pretože telocvik ma nikdy nebavil.

Vidieť v kníhkupectve svoju knihu, môcť si na ňu medzi všetkými tými ostatnými knižkami siahnuť, privoňať k nej ... Skrátka hrdosť, dojatie a tiež vďačnosť, že som vôbec dostala túto šancu. 

Keď porovnáte ostatnú knihu, ktorá je momentálne vo vydavateľstve s tou prvou, ako by ste to porovnali? Cítite zmenu vo svojej tvorbe?

Cítim a veľkú. Posunula som sa vo všetkých smeroch. Žánrovo od čistej romantiky k detektívkam, krimitrhrillerom, erotike alebo aj duchárským zápletkám. O štylistickej stránke veci ani nehovorím: tá je okrem talentu aj o praxi a vypísaní sa. Človek sa vyvíja a učí z predchádzajúcich chýb, snaží sa zdokonaľovať. Stále dôkladnejšie premyšľam o hlavnej idey knihy a najmä o tom, čím román čitateľa obohatí. Spoločným menovateľom mojich titulov je snaha odpútať čitateľa od reality a dopriať im chvíle nabité napätím a emóciami. Mojím hlavným cieľom je premietnuť do príbehov nádej, ktorá je myslím dôležitá za všetkých okolností a občas nám chýba. Prajem si, aby na čitateľa zo stránok dýchala.

O čom najradšej píšete?

Som emotívny a vnímavý  človek, ale tiež akčný a milujem prekvapenia, či napätie. To všetko sa premieta i do mojej tvorby - píšem príbehy o "obyčajných" ľuďoch a ich citoch a vytváram príhody, ktoré môžu stretnúť kohokoľvek z nás. Vrátane zločinov, často dosť krutých. Páči sa mi splietať detektívne linky a tiež nahliadať do psychiky zločincov. Dobre sa mi píšu negatívni hrdinovia aj vypäté pasáže a veľa si užívam písanie dialógov - postavy si zvyčajne vizualizujem vrátane gestikulácie a potom to ide skoro samo.

Keď píšete, je jedno, v akom prostredí alebo naopak potrebujete zaužívaný postup?

Najradšej tvorím vo svojej pracovni, kde mám k dispozícii všetko, čo potrebujem. Je to také moje výsostné miesto a delím sa o ne iba so svojimi mačkami (smiech). Skúšala som písať trebárs na záhrade alebo v altánku, ale to nie je ono. Ani na hoteloch, keď cestujem, alebo počas dovoleniek, aj keď si vždy beriem počítač a dúfam, že budem mať na písanie priestor.

Som emotívny a vnímavý  človek, ale tiež akčný a milujem prekvapenia, či napätie. To všetko sa premieta i do mojej tvorby - píšem príbehy o "obyčajných" ľuďoch a ich citoch a vytváram príhody, ktoré môžu stretnúť kohokoľvek z nás. Vrátane zločinov, často dosť krutých. Páči sa mi splietať detektívne linky a tiež nahliadať do psychiky zločincov.

Pre koho rada píšete? Poznáte svojich čitateľov?

Hoci mám aj mužských čitateľov, moja cieľovka sú ženy. Od cca 25 rokov vyššie, najsilnejšiu skupinu čitateliek odhadujem medzi tridsiatkou a päťdesiatkou. Sú to ženy, čo žijú bežné životy - majú prácu, rodinu, svoje sny i problémy a rady sa odreagujú pri niečom, čo ich pohladí po duši. Napne, vzbudí emócie, vyvolá napríklad aj strach, alebo vzruší a inšpiruje. O to podľa mňa pri tomto type kníh, žánru, ktorý píšem, ide - preniesť myseľ do iných sfér, než sú každodenné starosti a odplávať na krídlach fantázie.

Koľko máte „v zásuvke“ bežne nápadov, o čom chcete písať? Hľadáte inšpiráciu aj v bežnom, každodennom živote?

No, tých nápadov je veľa. Neustále prichádzajú nové, takže si ich zakaždý zapíšem, aby se nerozplynuli. Len si hovorím, že budem musieť žiť veľmi dlho, aby som ich stihla všetky spracovať (smiech). K tomu se teraz pridávajú nápady na detské knižky - do tvorby pre najmenších som sa pustila nedávno. A rozhodne sa inšpirujem bežným životom: ono toho, čo sa okolo nás deje, je skutočne veľa. Násilie, narušené vzťahy, zločiny, vášne, láska a všetko okolo nej... Stačí se rozhliadnuť. Každý jeden život je otvorená kniha...

Ako dlho trvá kým napíšete knihu? Viete už na začiatku, ako skončí?

Obvykle 6-9 mesiacov, ale je to veľmi o téme a rešeršoch, ktoré si k námetu priebežne robím. Väčšinou to funguje tak, že jednu knihu dopisujem a už mám v hlave nové témy. Na tú postupne zbieram materiály a hneď ako dokončím predchádzajúci rukopis, začínam spracovávať osnovu pre dej tej nasledujúcej. Takže robím korektúry hotového diela a pomaly sa púšťam do tvorby ďalšieho. Časovo sa to sčasti prekrýva a ročne týmto spôsobom napíšem dve knihy – prípadne viac, keď do toho tvorím detskú knižku. Hneď na začiatku si určím hlavné dejové zvraty a línie, a vymyslím, ako celý príbeh dopadne. Občas se od pôvodného plánu trochu odchýlim, ale na záver ako taký to nemá zásadný vplyv.

Ľahko sa vám píšu erotické scény? Predsa, niektorí ľudia o nich aj ťažko hovoria :)

Najskôr som erotiku v knihách veľmi nepoužívala, dospela som k tomu prirodzeným vývojom. Píše sa mi celkom jednoducho, predsalen písaný a hovorený prejav je rozdielny. Skôr si dávám pozor, aby sa jednotlivé scény niečím odlišovali: napríklad podľa povahy a životného štýlu hrdinov. A tomu, rovnako ako ich reči alebo chovaniu, musia zodpovedať i intímné chúťky a posteľové scény.

Čo si myslíte o súčasnej literatúre?

Je veľmi pestrá a verím, že spoľahlivo uspokojí nároky každej čitateľskej skupiny. Škála kníh, ktorá je na trhu, má určite čo ponúknuť – či už ide o beletriu, populárne náučnú literatúru, tituly pre deti a mládež alebo iné žánre. Na jednu stranu je široká ponuka ako pre autorov, tak pre vydavateľov určitou nevýhodou, no na druhej strane môže motivovať ku skvalitňovaniu tvorby a produkcie. Jediné, čo ma trochu zaráža je fakt, že u nás v Čechách často vedú rebríčky predajnosti kuchárske knihy. Neviem prečo, všemožných receptov je plný internet a podľa kuchárských kníh varí málokto. Najskôr to budú asi obľúbené darčeky alebo na to mám skreslený pohľad - ako človek, ktorý prakticky nevarí :)

Máte spisovateľský sen?

Myslím, že si ho plním každodennou prácou. Toto povolanie ma nesmierne baví a užívám si všetky jeho aspekty. Môj sen zahŕňa i prianie, aby sa niektorá z mojich kníh dočkala filmovej podoby, a práve k tomu je v tejto chvíli už našliapnuté. Samozrejme by som tiež chcela, aby sa moje čitateľské publikum naďalej rozrastalo a moje diela čitateľov stále bavili. A s tým idú ruka v ruke i preklady do ďalších jazykov, ktoré by mi tiež urobili radosť.

Čo by ste odkázali začínajúcim autorom?

Aby odhodili falošnú skromnosť i prehnané sebavedomie, pracovali na sebe a nevzdávali sa päť minút pred cieľom. Aby premýšľali nad príbehom, ktorý chcú vytvoriť a zauvažovali nad tým, čo má dať čitateľovi. Každá ďalšia kniha je pre spisovateľa výzvou, aby neskĺzol do stereotypu. Toto povolanie nie je pohodička v štýle „kávička, cigaretka a ťukanie do klávesnice“, ako by sa mohlo zdať. Ak chcete byť autorsky úspešný, musíte mať disciplínu a nemôžete zaspať na vavrínoch.

Toto povolanie ma nesmierne baví a užívám si všetky jeho aspekty. Môj sen zahŕňa i prianie, aby sa niektorá z mojich kníh dočkala filmovej podoby, a práve k tomu je v tejto chvíli už našliapnuté. Samozrejme by som tiež chcela, aby sa moje čitateľské publikum naďalej rozrastalo a moje diela čitateľov stále bavili.

Na Slovensku vychádza vaša nová knižka, ktorú budete onedlho krstiť, v Čechách už mala premiéru, prezradíte o nej viac?

Poháre túžby vyšli v Čechách 20. marca a v apríli sme knihu pokrstili s Honzou Čenským, Daliborem Jandou a ďalšími krstnými rodičmi. Je to sčasti duchársky milostný román s detektívnou zápletkou, odohrávajúci sa v čarovnom prostredí viníc. Hlavná hrdinka Viola je z Prahy, ktorá nečakane zdedila vinohrady, a keďže sa nachádza v zložitej existenčnej situácii, prekvapivé dedičstvo prijíma. Odchádza na Moravu, kde na ňu čaká nejedno prekvapenie a množstvo dramatických i úsmevných zážitkov, z ktorých niekedy mrazí, inokedy je vám zase príliš teplo... Viac neprezradím...

Momentálne vzniká aj scenár k celovečernému filmu podľa vašej knižky – na čom sa vám pracuje lepšie? Kniha, či film?

Medzi písaním scénára a románu je veľký rozdiel. Na každý formát sa musíte pozerať z iného uhla. Pokiaľ ide o scenár, je potrebné vnímať obraz vizuálne, predstaviť si, čo uvidí divák na obrazovke alebo na plátne. Nemôže to byť statické a nudné: napríklad tzv. „hovoriace hlavy“, kedy oproti sebe stoja dvaja hrdinovia a vedú dialóg. Scénu je nutné v krátkom čase vygradovať a posunúť dej ďalej – na posunutie vizuálnej a verbálnej informácie je potrebných iba pár desiatok sekúnd. Silnou stránkou sú tu dialógy a ten, kto ich tvorí rád, sa môže patrične vyšantiť. V knihe je zase viac času na hranie sa s dejom i myšlienkami hrdinov. Všetko sa dá rozpísať a vysvetliť. Dá sa povedať, že ma bavia oba formáty, každý má totiž niečo do seba.

Aké prvky by mala mať dobrá kniha, podľa vás?

Základom je dobrá zápletka, potom čítateľnosť, prepracovaný psychologický a motivačný profil hrdinov a samozrejme perfektná štylistika i pravopis. V neposlednom rade grafická úprava, prebal a celková podoba knihy.

TIP TOP