Mladá, usmievavá dievčina, plná energie a nápadov. MICHAELA ZAMARI vtrhla na knižný trh s románom Šéf môjho šéfa. „Chcem písať inak,“ hovorí suverénne a jej debut to len potvrdzuje. Nechajte sa inšpirovať, ako sa dostala k naplneniu svojho sna, dámy!

Vyšla ti prvá kniha, aká bola jej príprava? Čo bolo najťažšie, alebo naopak najzaujímavejšie?

Povedala by som, že najťažšie bolo zároveň najzaujímavejším. Knihu Šéf môjho šéfa som napísala viac-menej potajomky, nechcela som počúvať odhováranie od záľuby, pri ktorej je minimálna šanca, že vám zaplatí účty, no nebolo ľahké ovládnuť nutkanie povedať o tom niekomu ďalšiemu. Postupne som to prezradila najbližším a potom odštartoval kolotoč stretu s realitou slovenského spisovateľského sveta. Odhliadnuc od všetkých pokusov, nadšených drobných výhier i tvrdých pádov, najťažšie bolo nájsť vydavateľstvo, ktoré by pri mojej prvotine pocítilo rovnaké nadšenie ako ja. A to sa podarilo, za čo som veľmi vďačná.

O čom kniha je a komu by si ju odporúčala?

Je to príbeh dvoch neobyčajných ľudí, ktorých istým spôsobom spája minulosť i budúcnosť, a tvrdohlavé charaktery inteligentných postáv dokazujú, že tie najlepšie veci v živote nie sú zadarmo. Snažila som sa vložiť do deja a do rozhovorov čo najviac humoru a pozitívneho nadhľadu, pretože negatívnych vplyvov je všade navôkol dostatok. V príbehu Šéf môjho šéfa nechýbajú ani všadeprítomné nedorozumenia a problémy bežných smrteľníkov. Rada by som svojou tvorbou oslovila čitateľov bez ohľadu na vek či pohlavie, ale či sa mi to podarí, to už bude hudbou budúcnosti a momentálne je to na posúdení objektívnych čitateľov a istotne aj kritikov. Zo subjektívneho hľadiska si však myslím, že môj prvý príbeh pravdepodobne viac osloví nežnejšie pohlavie.

Prečo si siahla práve po takomto motíve? Ide o fikciu, či ťa inšpiroval aj skutočný život?

Ide o fikciu inšpirovanú celým radom udalostí zo skutočného života. Niekedy mi stačí drobnosť, ktorá ma inšpiruje k celému dialógu, kapitole, či dokonca k podstate príbehu. Samotný charakter hlavného hrdinu je poskladaný z reálnych skúseností a mojej fantázie. Ide o muža, ktorý sa narodil v Belgicku, žije vo Švajčiarsku, ale korene má na Slovensku. Pár týždňov po tom, čo som knihu dopísala, som náhodou reálne narazila na muža, ktorý mal taktiež slovenské korene, pochádzal zo Švajčiarska a aktuálne žije v Kanade. Dokonca sa volal presne ako postava z mojej knihy. Tomas, bež dĺžňa a mäkčeňa, a bez anglického „h“. Nejedenkrát som sa presvedčila, že zázraky sa dejú a v živote je možné naozaj všetko, ale toto bolo ako to najbizarnejšie znamenie, že “na to idem správne“. O knihe som tomu zaujímavému neznámemu nehovorila, ale nemal problém ukázať mi občiansky, keď som nechcela veriť vlastným ušiam. (úsmev)

Začínala si s písaním a vôbec so záľubou v knihách ako zvyčajne aj iní spisovatelia - v detstve? Kto ťa k literatúre viedol?

Počiatky písania by sa u mňa našli vo forme denníka z čias dospievania, ale väčšinu času po základnej škole som trávila pri koňoch a na písanie nebol čas ani energia. Paradoxne neoficiálnu prvotinu som napísala o zážitkoch práve z tohto úžasného prostredia, ale nevidelo ju veľa očí. Potom som si na dlhšie obdobie nevedela nájsť čas na písanie či čítanie, veľa času som trávila na brigádach a s bývalým priateľom. Až nastal čas, kedy sa môj život otriasol v základoch a veľa vecí sa zmenilo. Najmä vo mne. A k písaniu som sa konečne vrátila.

Na Slovensku máme celé more domácich autoriek románov, stíhaš to sledovať?

Priznám sa, ešte pred rokom som ani len netušila, aký je náš malý trh bohatý na domácich autorov, a najmä autorky beletrie. Teraz sa môj prehľad už značne zlepšil. A som príjemne prekvapená. Niektoré diela už mám poctivo prečítané, iné zatiaľ len nakúpené a chystám sa na ne. Rada sa od nich inšpirujem nielen ako od autorov, ale aj po ľudskej stránke.

Je nejaká knižka, ktorá zásadne ovplyvnila teba a tvoj život? Taká, ku ktorej sa napríklad stále vraciaš?

V živote som mala dočinenia len s dvomi knihami, ktoré mi výrazne ovplyvnili život. Veľa kníh ma oslovilo, ku niektorým sa plánujem aj vrátiť, ale len dve zanechali tak silný dojem. Po obsahovej stránke – Netrápte sa pre maličkosti, lebo všetko sú len maličkosti od Richarda Carlsona, po nedefinovateľnej stránke – Jamaica Lane od Samanthy Young. Práve druhá kniha ma nakopla k písaniu. Pri nej som si povedala – Prečo nie? Mohla to byť hocijaká iná kniha, beletria podobná žánru, v ktorom som sa našla, ale z nejakého dôvodu to bola práve táto.

Je to tvoj knižný debut, písanie ťa zatiaľ neživí, čomu sa venuješ, Miška, kde pracuješ?

Študovala som psychológiu a náuku o spoločnosti na Univerzite Komenského v Bratislave. Zvyšok času som trávila v súkromnej korporácii, kde som doteraz, a pracujem s dátami i aplikáciou, ktorú prevádzkujeme. Takže každé je z iného súdka, ale odvšadiaľ mám kopu skúsenosti a inšpirácie.
...aj preto sa ti podarilo splnil si svoj veľký knižný sen. Držíme palce!