Dnešné knižné okienko bude patriť mladým – teda najmä im. 

Predstavíme si young adult knižku americkej spisovateľky, ktorá si srdcia slovenských čitateľov už získala svojím dielom Všetky skvelé miesta. Novinka Vesmír na pleciach rozoberá opäť závažnejšie témy. Pýtate sa, ako to autorka zvládla?

O knihe:

Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať tváre. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.
Môj názor: Knihu som vzala do ruky, pretože young adult literatúra má v mojom srdci špeciálne miesto a o autorke som už čo-to počula, preto som si od nej chcela niečo prečítať, a rozhodne túto voľbu neľutujem.
Autorka postavila dej na dvoch postavách, ktoré sú naozaj silnými osobnosťami. Jednak tu máme Libby trpiacu obezitou a s ňou spojeným výsmechom rovesníkov (niekedy nielen tých), jednak Jacka, ktorý je na prvý pohľad hviezda školy, v skutočnosti je to však úplne inak. Jack totiž trpí zvláštnou chorobou strpčujúcou jeho mládežnícky život, kvôli ktorej okolo seba vytvoril akési divadlo, a to pred všetkými hrá.
Prvé strany ma nijako zvlášť nenadchli. Príbeh sa ľahko čítal, ale akosi som sa nevedela stotožniť ani s Jackom, ani s Libby. Kĺzala som sa tak nejako po povrchu. Potom sa však začalo niečo lámať a celý príbeh dostal úplne iný nádych, taký, vďaka ktorému sa pri čítaní hlúpo uškŕňate. Musím poznamenať, že napriek tomu, aké náročné témy autorka v knihe rozoberá, napísala ju veľmi ľahkým, sviežim štýlom plným humoru, takže som sa dosť často nahlas smiala. Ak viete čítať medzi riadkami, pochopíte, že slová v tejto knihe ukrývajú čosi oveľa hlbšie, čosi, čo sa vám pomaly dostáva pod kožu, čosi s výpovednou hodnotou.
Jennifer Niven vykreslila klasický život americkej mládeže so všetkým, čo k nemu patrí. Svojím dielom sa však snažila poukázať na neustály problém šikany, odsudzovania, pretvárky, komplikovaného vnútorného prežívania mladých, ako aj na to, čo ich formuje a ovplyvňuje zvyčajne až tak veľmi, že nedokážu byť pred svetom otvorení, ukazovať mu svoju pravú tvár, a že majú problém stotožniť sa s tým, kým sú, a to len preto, že sa chcú podobať niekomu, kto vlastne tiež nie je sám sebou. Nenásilným a nevtieravým spôsobom mladému čitateľovi podsúva morálne hodnoty a to, na čom v živote skutočne záleží.

„Musím sa fakt veľmi snažiť, aby som sa všetkých naučil, a nie je to len o farbe pleti, očí alebo o tom, ako kto vyzerá. Je to o dôležitejších veciach, napríklad o tom, ako sa človeku rozžiari tvár, keď sa smeje, ako sa hýbe, keď k vám kráča, ako mu pehy tvoria na tele súhvezdia.“

Miestami je knižka sladučká ako med, ale to ku knihe pre mladých patrí, miestami si poviete, naozaj by to urobil/a? Ale každý človek je iný a my nikdy nevieme, kto a ako zareaguje v danej situácii, preto hodnotiť konanie postáv by nemalo zmysel, utvorte si názor sami. Táto kniha pre mladých je určite jedna z tých lepších a ak sa ju rozhodnete dať prečítať vášmu pubertiakovi, neurobíte chybu, a to ani vtedy, ak si ju budete chcieť prečítať vy, pretože sa pri nej nielen uvoľníte a zaspomínate si na svoje mladé časy, ale sa aj zamyslíte nad problémami súčasnej mládeže.

J. Š.