Pred časom sme vám v knižnom okienku predstavili prvú časť Neapolskej ságy od svetovo uznávanej spisovateľky Eleny Ferrante. Dnes budeme pokračovať a priblížime si druhú časť s výstižným názvom Príbeh nového priezviska.

O knihe

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti.

Môj pohľad

Prvá časť skončila napínavo a, samozrejme, bolo pre mňa náročné čakať na čítanie tej ďalšej, no na druhej strane (ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš...) som si druhú knihu vychutnala o to viac, že som sa jej nevedela dočkať. Ako som už spomínala v recenzii na Geniálnu priateľku, Ferrante má svojský a veľmi príťažlivý štýl písania. Prakticky ešte hodinu po dočítaní sedím s otvorenými ústami dumajúc, ako je vôbec možné takto písať. Príbeh priateľstva dvoch dievčat, neskôr žien, je vykreslený do takých detailov, že pôsobí načisto reálne. Rozprávačkou je aj v druhej časti Elena, ktorá však referuje aj život Lily, hoci sa ich cesty na dlhý čas rozídu. Pomocou písmen vás autorka vtiahne do duší oboch žien, ktorých životy sú zložité a ovplyvňované nielen ľuďmi, miestom a dobou, ale zároveň sa Elena a Lila ovplyvňujú navzájom. Je pozoruhodné sledovať vývin oboch dievčat od detstva cez pubertu až k ranej dospelosti. Poháňané láskou, priateľstvom, túžbou či snami sú často vzdorovité, najmä Lila, ale aj zasnívané, väčšinou neschopné zmeniť svoj osud. Zatiaľ čo Lila sa vydala do nešťastného manželstva, Elena pokračuje v štúdiu, no obom im niečo chýba, obe si navzájom niečo závidia. Autorka dala na papier priateľstvo poháňané ambíciami a láskou. Často som sa zamýšľala, či nie je medzi ich priateľstvom a nenávisťou len tenučká hranica sťa pavučina. Psychologická kresba je taká detailná a pútavo podaná, že som počas celého čítania mala pocit, akoby išlo o denník ženy, ktorá všetko, čo sa v knihe píše, zažila na vlastnej koži. V deji je množstvo nečakaných zvratov, ktoré ma často vyslovene rozčuľovali, a áno, mala som chuť Elenou aj Lilou zatriasť, aby sa uvedomili, a to je na knihe to najlepšie! Emócie, ktoré dokáže vyvolať, realita, ktorou oplýva, pretože nie vždy robíme len správne rozhodnutia a často konáme impulzívne, prostredie zaujímavé svojou individuálnosťou, doba, v ktorej som ja nemala možnosť vyrastať, no poľahky sa do nej prostredníctvom tejto knihy dokážem dostať, a nakoniec precitnutie, ktoré bolo priam zlatým klincom druhej časti Neapolskej ságy:

„Akú výhodu som mohla získať z toho, že budem iná? Chcela som ostať sama sebou, zviazanou s Lilou, s dvorom, so stratenými bábikami, s donom Achillem, so všetkým. Bol to jediný spôsob, ako intenzívne precítiť, čo sa mi dialo.“ (s. 362)

Čo dodať? Môžem len velebiť vydavateľstvo Inaque za to, aké úžasné knihy prináša na trh, a hoci som zatiaľ prečítala len polovicu ságy, už teraz prevýšila všetky moje očakávania.

J. Š.