Existuje mnoho knižiek o deťoch, o výchove, o príprave na vytúženého potomka. Všetky nás chcú pripraviť na to, čo sa bude diať s naším telom 9 mesiacov a čo sa bude diať, keď s tým malým človiečikom prídeme z nemocnice domov. Nedávno vyšla aj kniha, ktorá hovorí o tom, čo všetko sa môže diať medzitým. 

Deti sú radosť. Už keď som mala sedemnásť, hovorila som si, že chcem veľa detí. Minimálne tri, ale ideálne štyri. Samozrejme, všetci okolo si klopkali na čelo, či som normálna nielen preto, že som ešte mladá na rozmýšľanie nad deťmi, ale udivene na mňa pozerali aj kvôli tomu počtu. Vraj si to ešte rozmyslím, keď budem mať to prvé, keď prežijem ten pôrod, keď zistím, koľko je s deťmi starostí, keď budem stále nevyspatá, keď nebudem už nikam chodiť sama, keď... Po pár rokoch som prestala počúvať tieto vety hneď za slovom keď. Pretože KEĎ ja budem mať deti, budem radšej pozerať na tie radosti, ako na starosti.

Nad jednou vecou som však doteraz nepremýšľala, a tou je pôrod. Zatiaľ na to nebol dôvod. Vedela som len toľko, že to bude bolieť, ale veď to už len nejako zvládnem. Alebo nie? Po tom, ako sa mi dostala do rúk kniha Ešte netlačte, začalo sa už aj v mojej hlave vynárať to zákerné slovíčko. Nebolo potrebné myslieť na to, či všetko prebehne podľa mojich predstáv, či bude personál nemocnice milý a nápomocný. To by mala byť samozrejmosť, veď ide o narodenie dieťaťa. Po prečítaní sa však úplne zmenili akékoľvek moje predstavy.

Kniha ponúka pohľad do slovenských pôrodníc, pohľad na ich zarážajúci stav. Matky len tak nebudú pri káve rozprávať svoje zážitky z pôrodu, ak sa ich na to priamo nespýtate. Nepýtala som sa ani ja, stačili mi všeobecne známe veci, ktoré však človeka nepripravia na realitu v ten vytúžený deň. Žiadna žena predsa neočakáva, že sa jej v nemocnici stane niečo zlé či traumatizujúce. Kniha je však dôkazom toho, že to vôbec nemusí byť ten najkrajší deň v živote. Čím dlhšie som ju čítala, tým viac som bola šokovaná, vystrašená a ohromená. Ponúka množstvo tvrdení, svedectiev a názorov nielen bežných ľudí, ale aj doktorov, odborníkov, profesionálov. Každý si môže vytvoriť vlastný názor, nikomu ho autorky nevnucujú.

Je stále mnoho žien, ktoré nevedia, ako to chodí a nie sú na to pripravené. Odporučila by som ju minimálne každej budúcej matke, pretože tak ako mne, určite viacerým pomôže aspoň trochu sa pripraviť a zorientovať. Často si totiž ľudia myslia, že to čo sa deje, je normálne a radšej sa zveria do rúk odborníkov a nechajú ich robiť si svoju prácu. Môže to však dopadnúť aj katastrofálne.

Silvia Ťapayová