Monika Wurm, Slovenka žijúca v susednom Rakúsku, debutovala knižkou Slzy predaných dievčat, ktorá bola inšpirovaná skutočným príbehom a je zasadená do orientálneho sveta. Prečo miluje Orient, koľko knižiek odvtedy napísala a ako sa jej darí si môžete prečítať v našom rozhovore :)  

Máš na konte už šesť kníh (ak rátam správne), prvá ti vyšla pred dvomi rokmi, prezraď čo ťa vôbec priviedlo k písaniu?

K písaniu ma dohnala túžba vytvoriť niečo, čo by bolo pre mňa osobne istým spôsobom významné. Napísať knihu bolo zároveň vždy mojím snom, len mi chýbala odvaha a dostatočne dobrý námet. Počas návštevy Pakistanu som získala oboje, aj odvahu, aj námet. A tak som sa pustila do písania svojej prvej knihy.

Mohli by sme povedať, že si plníš sen?

Áno, presne tak. Dokonca by som mohla povedať, že si plním pre mňa ten najkrajší sen.

Začínajúcim autorom by som rada odkázala, aby sa NIKDY nevzdávali. Nech skúšajú, píšu, opravujú, prepisujú, len nech neprestanú a pokračujú, a tým si budú plniť svoj sen. Nie je nič krajšie, ako keď jedného dňa v rukách zovrú svoju prvú knihu, preto vám zo srdiečka prajem veľa trpezlivosti a šťastia.

A o čom najradšej píšeš?

Milujem písať príbehy z orientálneho prostredia, kde môžem zúročiť poznatky a skúsenosti nadobudnuté na mojich cestách a, samozrejme, „šmrncnuté“ ľahkou erotickou iskrou.

Orientálny svet, čo ťa na ňom láka?

Skutočnosť je taká, že to sama ani sama neviem. Už v detstve som milovala skôr príbehy z tohoto prostredia. Preto som sa pri písaní vybrala týmto smerom. Baví ma odhaľovanie tajomstiev krajín, ktoré v človeku vyvolávajú zdravý rešpekt a možno aj trochu strach.

Pre koho rada píšeš? Poznáš svojich čitateľov?

Môžem povedať, že píšem pre takmer všetky vekové kategórie. Verím, že každý čitateľ si medzi mojimi knihami môže nájsť niečo pre seba. S mnohými čitateľmi udržiavam viac či menej intenzívny kontakt. S niektorými osobný, s inými aspoň virtuálny.

Koľko máš v hlave bežne nápadov, o čom chceš písať?

Momentálne mám v hlave námety na štyri knihy, ktoré postupom času plánujem napísať.

Ako dlho trvá kým napíšeš knihu? Vždy vieš, ako skončí už na začiatku?

Záver knihy musím vždy poznať vopred, aby som sa postupom času nenechala ovplyvniť inými podnetmi a nezmenila tak pôvodný koncept. Mám rada, keď si stanovím pevný rámec príbehu. No a čas potrebný na napísanie knihy je u mňa vždy rôzny. Niekedy potrebujem len 2 – 3 mesiace, inokedy aj desať. Záleží na náročnosti a dĺžke prípravy, ktorú na vyhradenú knihu potrebujem.

Čo uprednostňuješ happyend alebo tragický koniec?

V mojich knihách nájdu čitatelia obe možnosti, niekedy sa kniha končí dobre, inokedy jej musím dať romanticko-tragický záver.

Ako dlho ti trvá kým vymyslíš názov?

Výber dobrého názvu knihy je tá najnáročnejšia etapa tvorenia knihy. Dobrý názov by mal prezradiť toľko, aby zostávajúce tajomstvo stálo za to, aby knihu čitateľ otvoril a až do konca nepustil.

Ako čitateľka si vyberáš aké žánre?

Mám rada encyklopédie, ženskú literatúru a príbehy s orientálnym nádychom.

Čo si myslíš o súčasnej literatúre?

Myslím si, že nikdy sa nečítalo a nepísalo tak veľa ako teraz a vďaka tomuto fenoménu si každý čitateľ môže prísť na svoje.

Keď porovnáš ostatnú knihu, s tou prvou, ako by si to porovnala?

Bude to ťažké, lebo svoje knihy navzájom nikdy neporovnávam. Každá pre mňa znamená niečo iné a rovnako každá má pre mňa iný hlboký význam.

Hovorí sa sto ľudí, sto chutí, ako sa vyrovnávaš s kritikou?

Správne, existuje toľko ľudí, a nie každému človek dokáže a môže ulahodiť, čo by ako chcel. S tým sa autor jednoducho musí vedieť zmieriť. Konštruktívnu kritiku beriem ako súčasť môjho vlastného osobného rastu a tie zlé, útočné reakcie, tak tie si k srdcu ani nepripúšťam.

Máš spisovateľský sen?

Mojím spisovateľským snom je byť obľúbenou autorkou aj o desať alebo o dvadsať rokov neskôr.

Kto je tvoja životná opora?

Životnou oporou sú pre mňa moji najdrahší, čiže rodina a priatelia, ktorí ma sprevádzali cestou môjho života, v dobrom aj v zlom.

K písaniu ma dohnala túžba vytvoriť niečo, čo by bolo pre mňa osobne istým spôsobom významné. Napísať knihu bolo zároveň vždy mojím snom, len mi chýbala odvaha a dostatočne dobrý námet. Počas návštevy Pakistanu som získala oboje, aj odvahu, aj námet. A tak som sa pustila do písania svojej prvej knihy.

Máš životný vzor?

Áno, je ním moja matka. Najvýnimočnejšia a najsilnejšia žena, akú poznám.

Čo robíš v civilnom živote, ak nepíšeš?

Ak práve nepíšem, tak pracujem ako sekretárka v pneuservise. Ak nepíšem, alebo nepracujem, tak rada cestujem, navštevujem kino, venujem sa rodine a priateľom, alebo rada niečo vyrábam.

 Čo by si odkázala začínajúcim autorom?

Začínajúcim autorom by som rada odkázala, aby sa NIKDY nevzdávali. Nech skúšajú, píšu, opravujú, prepisujú, len nech neprestanú a pokračujú, a tým si budú plniť svoj sen. Nie je nič krajšie, ako keď jedného dňa v rukách zovrú svoju prvú knihu, preto vám zo srdiečka prajem veľa trpezlivosti a šťastia.

Prezraď, aké máš plány na rok 2017?

Určite plánujem napísať minimálne dve slovenské knihy, ale moje najdôležitejšie plány na rok 2017 sú zachovať si zdravie po telesnej i psychickej stránke a byť šťastná a s týmto mojím šťastím sa podeliť s tými, ktorí o to budú stáť.

TIP TOP 

 Foto: archív Monika W.