Danielle Steelová je americká spisovateľka romantickej literatúry a autorka konvenčných drám. Dnes patrí k najpopulárnejším a najznámejším spisovateľkám na svete. Na konte má vyše 80 bestsellerov vrátane kníh pre deti a jej romány sa stále nachádzajú na zozname najobľúbenejších kníh. Z jej produkcie sa doteraz predalo vyše 650 miliónov výtlačkov.
Dva razy bola nominovaná na ocenenie Zlatý glóbus, má zápis v Guinnessovej knihe rekordov, vlastný parfum, každý rok dve nové knihy na trhu a k tomu päť ďalších rozpracovaných súčasne.
A teraz vychádza novinka Apartmán. Bestseller New York Times. Vzrušujúci a zároveň dojemný príbeh štyroch mladých žien, ktoré osud náhodou zvedie dohromady v kritických chvíľach ich života.
Dizajnérke Claire, pochádzajúcej zo San Francisca, sa podarí nájsť priestranný podnájom priamo v srdci New Yorku, no potrebuje najmenej jednu spolubývajúcu, aby si bývanie mohla finančne dovoliť. Náhodou sa zoznámi s Abby, ktorá by sa ako spisovateľka chcela postaviť na vlastné nohy ďaleko od svojej úspešnej rodiny žijúcej v L. A. Neskôr sa k nim pripojí Morgan, ambiciózna manažérka na Wall Street, a študentka medicíny Sasha.
Medzi spočiatku neznámymi ženami sa vytvorí hlboké a dôverné priateľstvo a ony veria, že to tak zostane navždy. Osud však zamieša karty ich života trochu inak. Postupne sa pred nimi vynárajú nové príležitosti a možnosti, musia čeliť novým výzvam, čo ich nevyhnutne posúva čoraz ďalej od bezpečného prístavu, kde začali realizovať svoje sny.
Začítajte sa do novinky Danielle Steelovej Apartmán:
Kapitola 1
Claire Kellyová s dvoma plnými nákupnými taškami vybehla čo najrýchlejšie hore schodmi na štvrté poschodie do bytu v Hell’s Kitchen, časti newyorskej štvrte Manhattan, kde už deväť rokov žila. Oblečené mala čierne bavlnené minišaty a na nohách zvodné sandále so šnurovaním po kolená na vysokých opätkoch. Kúpila si ich pred rokom na veľtrhu v Taliansku. Bol horúci septembrový utorok. Deň predtým bol sviatok a na Claire prišiel rad, aby nakúpila aj pre tri spolubývajúce. V každom počasí bol výstup po schodoch do podkrovia namáhavý. Do bytu sa nasťahovala v druhom ročníku Parsonovej školy dizajnu, keď mala devätnásť rokov. Neskôr sa stal domovom pre tri ďalšie dievčatá.
Claire pracovala ako návrhárka obuvi pre firmu Arthur Adams, ktorá vyrábala ultrakonzervatívne klasické topánky. Boli síce kvalitné, ale tuctové a marili jej umelecké ambície. Walter Adams, ktorého otec spoločnosť založil, neochvejne veril, že módne trendy sú pominuteľné a odmietal všetky jej novátorské návrhy. Z takejto práce bola Claire ustavične frustrovaná. Podnik sa síce držal nad vodou, no nevzmáhal sa. Ona však bola presvedčená, že by mohol byť úspešnejší, keby jej dal Walter voľnú ruku. Každú jej snahu však zamietol pod koberec. Keby rešpektoval jej nápady, obchod by určite prosperoval a zisky by sa zvýšili. Walter mal už sedemdesiatdva rokov a veril v tradičnú koncepciu výroby obuvi. Inováciám nedal šancu, Clairine úpenlivé prosby, aby to skúsil, nebral na vedomie.
Claire nemala na výber, musela plniť jeho príkazy, ak si chcela udržať prácu. Jej snom bolo navrhovať zaujímavé, moderné topánky, sama také rada nosila, ale v spoločnosti Arthur Adams, a. s., to nebolo možné. Walter nenávidel zmeny. Kým bude preňho pracovať, naveky bude navrhovať iba obyčajné, klasické topánky. Aj poltopánky, ktoré vyrábali, sa jej zdali príliš konzervatívne. Walter jej občas dovolil drobnú úpravu na letných sandáloch pre zákazníkov, ktorí mali namierené do Hamptonsu, Newportu, na Rhode Island či na Palm Beach. Bol presvedčený, že pre zákazníkov, akými boli bohatí, konzervatívni starší ľudia, je táto značka najlepšia. Clairine názory jeho postoj nezmenili. Nemal záujem o mladších zákazníkov, radšej sa spoliehal na starú klientelu. Každý rok tak distribuovali rovnako nezaujímavé výrobky. Claire to nenapĺňalo, ale mala aspoň štyri roky prácu. Predtým robila pre firmu, ktorá vyrábala síce pekné, zato lacné topánky. Podnik po dvoch rokoch skrachoval. Arthur Adams sa sústredil na výrobu obuvi v kvalitnom a tradičnom štýle, a kým bude existovať, zamestnanie mala isté.
Claire mala dvadsaťosem rokov a dosť dobrých nápadov a skúseností, aby navrhla novú kolekciu. Walter o tom nechcel ani počuť a prísne ju zahriakol zakaždým, keď sa snažila presadiť svoje návrhy. Ona sa však nevzdávala, chcela dať svojim návrhom ozajstný štýl. Zamestnali ju, pretože bola dobrá, spoľahlivá a skúsená dizajnérka. Vytvárala pohodlné topánky nenáročné na zhotovenie. Vyrábali ich v Taliansku v továrni, s ktorou spolupracoval už Walterov otec, v malom mestečku Parabiago neďaleko Milána. Claire tam chodila tri-štyri razy do roka, keď s nimi dohodovala obchodné podmienky. Bola to jedna z najspoľahlivejších a najváženejších talianskych tovární, vyrábali oveľa zaujímavejšie kolekcie ako Walter. Claire zakaždým, keď navštívila fabriku, túžobne hľadela na vzorky a premýšľala, či vôbec niekedy dostane príležitosť navrhovať obuv podľa seba. Bol to sen, ktorého sa nemienila vzdať.
Ako na vysokých podpätkoch dostala na štvrté poschodie, dlhé rovné plavé vlasy ju šteklili na spotenom krku. Po deviatich rokoch si na bývanie na najvyššom poschodí zvykla a tvrdila, že ju to udržiava vo forme. Byt našla úplnou náhodou, keď sa túlala po okolí. V tom čase bývala vo vysokoškolskom internáte na Jedenástej ulici. Prechádzala práve cez Chelsea, štvrť na Manhattane vzdialenú od centra, a pokračovala na sever do kedysi najhoršej časti New Yorku, ktorá sa však postupne menila k lepšiemu. Od devätnásteho storočia bola štvrť Hell’s Kitchen neslávne známa ako brloh chudoby, žijúcej v ošarpaných obytných domoch, bitky medzi gangmi a vraždy medzi írskymi, talianskymi a neskôr portorickými chuligánmi tu boli na dennom poriadku. Keď sa Claire prisťahovala zo San Francisca a začala študovať dizajn, už to bola minulosť. Chodila do tej istej školy ako v mladosti jej matka a odjakživa snívala, že bude študovať módne návrhárstvo na Parsonovej vysokej škole. Jej matka odkladala z obmedzeného rodinného rozpočtu každý cent, aby sa dcéra mohla zapísať na univerzitu a bývať prvý rok na internáte.
V druhom semestri si Claire hľadala byt na prenájom a dopočula sa o Hell’s Kitchen. Preto sa tam raz v jednu jarnú sobotu popoludní vybrala. Štvrť sa rozprestierala na západ od hornej Tridsiatej po Päťdesiatu ulicu a od Ôsmej Avenue k rieke Hudson. V blízkosti boli divadelné inštitúcie, slávna divadelná škola Actors studio, Baryshnikov Arts Centre a tanečné štúdio Alvin Ailey American Dance Theater, takže Hell’s Kitchen sa stal domovom hercov, dramatikov a tanečníkov. Mnohé staré domy tam zostali, sklady a továrne prerobili na obývateľné loftové byty. Napriek neveľkým zmenám k lepšiemu si okolie zachovalo pôvodný vzhľad a mnohé stavby stále pôsobili spustnuto.
Claire vtedy v okne jedného domu zbadala malý oznam, že ponúkajú byt na prenájom. Ešte v ten večer zavolala na uvedené číslo. Majiteľ jej oznámil, že má voľný podkrovný byt na štvrtom poschodí. Obytný dom bol pôvodne stará fabrika, pred pätnástimi rokmi ju prerobili na obytné priestory s prijateľným nájomným, čo sa Claire pozdávalo. Na druhý deň si išla byt pozrieť. Ohromilo ju, aký je priestranný, bola v ňom veľká podkrovná obývacia izba s tehlovými stenami a betónovou podlahou pieskovej farby, štyri veľké skladovacie priestory, ktoré sa dali využiť ako spálne, dve čisté moderné kúpeľne a jednoduchá kuchyňa so základným vybavením z Ikey. Claire toľko miesta ani nepotrebovala. Byt bol svetlý, slnečný a v dobrom stave, celý dom bol aspoň čiastočne zrenovovaný. Nájomné bolo dvakrát vyššie, než si mohla dovoliť, nevedela si predstaviť, že by tam bývala sama. Chodby boli dosť tmavé, susedia mierne drsní, navyše bytový dom sa nachádzal na Tridsiatej deviatej medzi Deviatou a Desiatou Avenue. Majiteľ s hrdosťou vyhlásil, že pred štyridsiatimi rokmi to bola jedna z najhorších ulíc v Hell’s Kitchen, no dnes už po tom niet ani stopy. Ulica síce vyzerala zanedbane a stále trochu priemyselne, ale loftový apartmánový byt ju zaujal. Potrebovala ešte nájsť spolubývajúcu, ktorá by platila polovicu nájomného. Matke o tom nič nepovedala, aby nepanikárila kvôli výdavkom. Claire si vypočítala, že ak si nájde spolubývajúcu, vyjde ju to lacnejšie než internát.
Nasledujúci týždeň stretla na večierku dievča, ktoré študovalo tvorivé písanie na Newyorskej univerzite. Mala dvadsať, bola len o rok staršia než Claire a vyrastala v L. A. Abby Williamsová bola na rozdiel od Claire nevysokého vzrastu, mala tmavé kučeravé vlasy a čierne oči. Na Claire boli zaujímavé dlhé rovné plavé vlasy a blankytne modré oči. Abby pôsobila milo a písanie ju nesmierne bavilo. Povedala, že píše poviedky, ale po promóciách to už bude román. Medzi rečou sa zmienila, že jej rodičia pracujú v televízii. Claire sa neskôr dozvedela, že Abbin otec je známy šéf hlavnej televíznej stanice a jej matka je producentka série najsledovanejších televíznych šou, ku ktorým aj sama píše scenáre. Abby aj Claire sa venovali hlavne štúdiu, aby nesklamali rodičov, tí verili, že dosiahnu svoje ciele. Dievčatá sa išli spolu pozrieť na byt. Abby sa doň okamžite zamilovala. Netušili, čím ho zariadia, ale po čase by mohli nábytok kúpiť v garážovom výpredaji. Vyrátali si, že sa do rozpočtu zmestia a s požehnaním rodičov a podpísanou nájomnou zmluvou sa o dva mesiace nasťahovali. Teraz už nažívali pod jednou strechou deväť rokov. Po prvých štyroch rokoch spoločného života skončili vysokú školu a v snahe spoliehať sa čo najmenej na rodičov, byť nezávislejšími a znížiť náklady sa rozhodli vziať k sebe ďalšie dve spolubývajúce.
Claire stretla Morgan Shelbyovú na Upper East Side na večierku, usporiadala ho skupina mladých maklérov, s ktorými sa kedysi zoznámila. Nudila sa, muži naplnení vlastnou dôležitosťou ju nezaujímali, a tak sa dala do reči s Morgan. Pracovala na Wall Street. Byt si nemohla dovoliť platiť sama, preto v ňom žila so spolubývajúcou, ktorú však neznášala. Zdôverila sa Claire, že hľadá prenájom ďalej od centra a bližšie k pracovisku. Vymenili si telefónne čísla a o dva dni, po rozhovore s Abby, jej Claire zavolala a pozvala ju k nim, aby si prezrela byt v Hell’s Kitchen.
Trochu váhala, či nová spolubývajúca nebude pre ne príliš stará. V tom čase mala dvadsaťosem a bola od Claire o päť rokov staršia. Pracovala vo finančníctve. Morgan bola pekná žena s tmavými vlasmi s dobrým strihom a dlhými nohami. Claire práve začala pracovať v obuvníckej firme, ktorá neskôr skrachovala, a musela vyžiť z mála. Abby obsluhovala v reštaurácii a túžila napísať román. Obe uvažovali, či Morgan nebude popri nich príliš dospelá, ale podkrovný byt sa jej okamžite zapáčil a úpenlivo ich prosila, aby jej dovolili nasťahovať sa k nim. Poloha bytu vyhovovala aj jej práci na Wall Street. Dva razy s ňou boli na večeri a zapáčila sa im. Bola inteligentná, mala dobre platenú prácu, zmysel pre humor, pôsobila dôveryhodne a spoľahlivo. A o šesť týždňov už bola u nich. A teraz už spolu bývali päť rokov a stali sa z nich najlepšie priateľky.
Dva mesiace po Morganinom príchode hľadali ešte štvrtú spolubývajúcu. Abby sa so Sashou Hartmanovou zoznámila prostredníctvom svojej dávnej kamarátky z univerzity. Študovala medicínu na Newyorskej univerzite a chcela sa špecializovať na gynekológiu a pôrodníctvo. Štvrť Hell’s Kitchen jej vyhovovala. Všetky tri ženy sa jej pozdávali a uistila ich, že sa v byte nebude veľmi zdržiavať. Čas trávila najmä na prednáškach, v nemocnici alebo sa učila na skúšky v knižnici. Dievčina s tichým hlasom pochádzala z Atlanty, zmienila sa, že má v New Yorku sestru, ktorá žije v mestskej časti Manhattanu Tribeca. Zabudla im povedať, že sú jednovaječné dvojčatá. Hneď v prvý deň, ako sa nasťahovala, všetkých ohromila, keď sa náhle zjavila jej sestra s rovnakou hrivou plavých vlasov, v rovnakom tričku a džínsoch. Tri obyvateľky bytu si mysleli, že vidia dvojmo. Sashina sestra Valentina si z nich rada uťahovala a ďalších päť rokov sa za Sashu často vydávala. Valentina mala kľúč od ich bytu. Obe sestry si boli blízke, no povahovo boli odlišné ako deň a noc. Valentina ako úspešná modelka sa pohybovala vo vysokej spoločnosti, Sasha bola lekárka, oddaná práci a hlavným odevom v jej šatníku bol lekársky plášť. Už päť rokov sa pripravovala na prvú atestáciu v Langone Medical Center Newyorskej univerzity.
Milan Buno, literárny publicista
