Jablčný ocot na šediny, soda píling na tvár, polievky na chudnutie. Ale aj to, ako sa elegantne obliekať, čo s čím zladiť alebo ako si kúskami zo šatníka ubrať vek.

V novinke Byť ženou je úžasné v každom veku ponúka Emma Tekelyová množstvo užitočných rád a tipov. Nadväzuje na svoj prvý bestseller Byť ženou je úžasné z roku 1998. Odpovedá na citlivú otázku, či byť ženou je naozaj úžasné v každom veku. Prezrádza, ako sa priatelí s rokmi ona, čo robí pre svoj vzhľad a kondíciu, aby bola plná energie a každý deň mala dôvod na radosť, aby ju pribúdajúce roky tešili a dávali zmysel.

Emma Tekelyová je stále plná života, optimistická, nabudená, snaží sa na svet dívať pozitívne, aj keď prídu nejaké starosti, problémy, lebo je to o vás, ako si to zariadite. Tento postoj mi je veľmi sympatický, sám sa snažím takto žiť a tak som sa jej spýtal, kde sa ona nabíja. Kde sa to v nej berie?

„Pravda je, že nemám 20 ani 30, ale cítim, že som to konečne ja. A ten pocit je úžasný, chcela by som ho dopriať každej žene. Pretože aj do zrkadla sa už pozerám inak. Viem, že krása je hlavne výsledok mojej energie. Túto novú knihu som napísala práve preto. Mnohé ženy tvrdia, že tá či oná moderátorka je stále krásna, lebo má peniaze, dá si všeličo upraviť a vizážisti ju vedia pekne upraviť. Ale je to obrovský omyl, pretože dvadsiatku si na 50-ročnú tvár nenatrieš,“ tvrdí Emma Tekelyová. 

Kniha Byť ženou je úžasné v každom veku vyšla vo vydavateľstve Ikar a učí ženy takpovediac dozrievať. Cítiť sa krásnymi bez ohľadu na vek, či ďalšie čísla, ktoré súvisia s vaším telom. Táto kniha je tak trochu aj terapiou. „Vek nie je dôležitý. Ako sa žena cíti, tak vyzerá. Každá z nás má v sebe slnko, len ho rozsvietiť,“ dodáva Emma.  

Prečítajte si krátky úryvok z jej knihy:

„Človek svoje telo klame, podvádza, ale neoklame, aj keď si myslí, že je múdrejší a nesmrteľný. Spať sa nedá do zásoby a stres prekonať ďalšou a ďalšou prácou je hotová pohroma. Stačil jeden večierok a dávala som sa dokopy týždeň, hoci hrdinsky som tvrdila, že to je chrípka. Priznávam, že vek som často hodila na chrípkový vírus, hoci mojím najväčším želaním bolo stratiť občiansky preukaz a vrátiť roky nevyčerpateľnej energie. Dnes viem, že bol najvyšší čas, aby som niečo zmenila. Najvyšší čas, aby sa vo mne znova rozprúdila životodarná energia. Aby som vedela, prečo žijem. A prišlo to. Samo od seba. Náhoda? Keď som kedysi čítala o vizualizácii myslenia, akože samy sme strojcom svojho šťastia, zalomila som rukami, pánabeka, zasa nejaký americký blud. Ale nie. Pár mesiacov pred tým, než som obrátila svoj život naruby, som stratila najvzácnejšieho človeka, zomrel môj milovaný otec. Zasiahlo ma to tak, že som sa vrhla ešte viac do práce. Život ťa naučí! hovorievala moja mama. Na to som sa vždy pousmiala, aká fráza. Ukázalo sa, že keď je učiteľom život s veľkým „Ž“ ... len vtedy konečne pochopíme, čo to znamená, keď sa veci dajú do pohybu, keď sa srdce zachveje, keď ťa odrazu niekam ťahá, keď zo srdca spadne balvan, keď sa ti dýcha ľahšie a keď po búrke vyjde slnko. A že napriek všetkým obavám a pochybnostiam je lepšie urobiť krok dopredu než späť. Veci v mojom živote sa dali do pohybu až-až, ale každá nová katastrofa ma priviedla bližšie k sebe.

Milan Buno, knižný publicista Foto: Ikar, Juraj Štefanovič/Justshot.sk