Mladá autorka Michaela ZAMARI vydáva svoju tretiu knihu Posledný džentlmen! Po úspešných románoch Šéf môjho šéfa a Šéfom môjmu šéfovi, knižnú jeseň dopĺňa príbehom, ktorý je inšpirovaný skutočnými udalosťami. Odkryje v ňom viac, ako si vieme predstaviť...

Hovorí sa, že do tretice všetko najlepšie. Môžu sa čitatelia tešiť, že Posledný džentlmen ponúkne niečo, čo tu ešte nebolo?

Priznám sa, som veľmi zvedavá, či sa môj tretí príbeh stretne s pochopením a ako naňho čitatelia zareagujú. Je to niečo iné ako moje prvé dve knihy, hoci ostávam verná romantickej beletrii so šteklivými scénami, ale v tomto príbehu bude nosným pilierom práve zákulisie vydávania knihy. Zvažovala som, či mám do toho ísť a naozaj odhaliť širokej verejnosti, s čím sa môže začínajúci autor stretnúť. A nejedenkrát sa s podobnými situáciami stretne aj ostrieľaný spisovateľ. Aspoň podľa mojich informácii.

Posledný džentlmen je síce tvoja tretia kniha, ale je to druhá kniha, ktorú si si vydala sama. Dozvieme sa v nej aj to, prečo si sa rozhodla pre samovydanie?

Tento príbeh zachytáva obdobie, keď sa hlavná hrdinka Jenny snaží dostať na pulty kníhkupectiev svoj debut. Opisuje cestu, ktorá trvala vyše roka. Prepožičala som jej svoje skúsenosti a všetko, čo mňa osobne stretlo na ceste za vydaním prvej knihy. Práve to ma priviedlo až do bodu, kedy som sa definitívne rozhodla skúsiť samovydanie. Dej teda zachytáva všetky peripetie, ktoré som potrebovala, aby som dospela k tomuto rozhodnutia. Za každú jednu skúsenosť, pozitívnu či negatívnu, som veľmi vďačná, pretože bez nich by som sa neodhodlala vydávať si knihy sama. A možno ani napísať práve tento veľmi osobný príbeh.

Do knihy si vložila kus zo seba. Neobávala si sa, že odhalíš príliš veľa?

Nebudem hrať hrdinku - áno, váhala som, ako to vypáli. Neustále som však mala na pamäti, že mnohým ľuďom môže tento príbeh otvoriť oči. Najmä v tom zmysle, že ak po niečom túžia, hoc majú aj veľké na prvý pohľad nedosiahnuteľné ambície, treba vypnúť sluch a kráčať vpred za svojimi snami. Vždy budú existovať ľudia, ktorí o nás budú pochybovať, preto si musíme veriť sami. A poriadne. Mojím zámerom je ľudí inšpirovať, nech sa nevzdávajú a nech bojujú za svoje sny. Nik iný to za nich nikdy neurobí. Na druhej strane, treba byť pripravený, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, pretože tie najväčšie úspechy za sebou vždy skrývajú množstvo driny.

Vráťme sa ešte k samovydaniu. Na Slovensku si jedna z mála, ktorá sa odvážila pustiť do samovydania a všetko nasvedčuje tomu, že úspešne. Kde berieš čas a energiu?

To by som tiež rada vedela. (smiech) Niekedy mám pocit, že môj deň nemá 24 hodín, ale prinajmenšom 40. Viem si oddýchnuť, iba keď spím. Inak sa nezastavím, či už fyzicky alebo psychicky, odkedy vstanem z postele, kým si do nej znova neľahnem. Popri práci na plný úväzok to nie je ľahké, ale čo je? Zvolila som si priority a viem, na čom mi záleží. Energiu beriem prevažne z podpory od okolia, od úžasných povzbudivých správ a pozitívnych ohlasov na výsledky mojej práce. Pravdaže, ujde sa mi aj kritika, no kým je konštruktívna, posúva ma vpred. Viem, na čom mám pracovať, a o čom ešte neviem, na to ma určite skôr či neskôr niekto upozorní. Budem sa však naďalej snažiť, aby som si všetko potrebné všimla sama a zlepšila to. Stále sa ešte mám čo učiť. Ak by to tak nebolo, bola by to nuda.

Vydávala sa ti druhá kniha ľahšie, poskúsenostiach s prvým samovydaním?

Druhé samovydanie bolo v čomsi o trochu ľahšie, ale stále to ešte nešlo ako po masle. Ako som spomínala, popri práci pre súkromnú korporáciu, je to náročnejšie. Najmä časovo. Chcela som potešiť čitateľov a stihnúť jesenné obdobie, preto som sa nevyhla časovému stresu. Prakticky som výrobe knihy venovala celé leto. A zvládla som to vďaka pomoci od skvelých ľudí, s ktorými spolupracujem. Navyše, ja som blázon, niečo si zmyslím a väčšinou sa nevydám najľahšou cestou. Ale najzaujímavejšou áno, vždy to stojí za to! Skúsenosti z vydania knihy Šéfom môjmu šéfovi boli skvelým základom, ale pri knihách je toľko toho, čo sa treba učiť a čo funguje inak, že stačí zmeniť typ väzby a idete od nuly. Prídu nové problémy a vy musíte rýchlo reagovať a sypať riešenia, inak vás trh prevalcuje.

Zvládla si to a Posledný džentlmen je už úspešne na svete. Pracuješ už na niečom ďalšom, môžu sa čitatelia tešiť na pokračovanie série, ktorú si otvorila príbehom Nely a Tomasa?

Mám už v hlave naplánované ďalšie príbehy a postupne na nich pracujem. Na najbližšie tri sa neskutočne teším! Čo bude nasledovať bezprostredne po Poslednom džentlmenovi, to sa môžu čitatelia dozvedieť práve z Posledného džentlmena. Značnú časť už mám napísanú a práve píšem záverečné kapitoly. Toho času na písanie teraz nie je veľa, preto si už radšej netrúfam odhadovať, kedy knihu dokončím a pustím sa do celého procesu vydania znova. Po tomto špeciálnom príbehu sa vrátim k sérii, ale verím, že to čakanie mi čitatelia odpustia. Hlavný hrdina mojej štvrtej knihy za to bude stáť :).

_________________________________________________________________________________
Aké je to vydať svoju prvú knihu na knižnom trhu, kde vás nikto nepozná, a zamotať sa pri tom s kolegom v práci, kde vás poznajú všetci?
Jennifer vie o tom svoje. Pred oslavou jej dvadsiatych šiestych narodenín v nej naplno prepukne vášeň pre písanie a snaží sa dostať svoj debut na pulty kníhkupectiev za každú cenu. Nemá však ani poňatia, čo ju to bude stáť.
Počas tejto životnej etapy sa jej cesta pretne so starším kolegom, s ktorým na prvý pohľad nemá nič spoločné. Sú ako oheň a voda. Majú protichodné názory, odlišné záujmy a iné priority. Napriek tomu nedokážu prejsť okolo seba bez povšimnutia.
Začnú sa nezáväzne stretávať. Veď, čo sa môže stať?
Jareda to však jednostaj ťahá domov, preč z hlavného mesta, kde sa Jennifer cíti ako ryba vo vode. Má vôbec ich vzťah šancu stať sa niečím viac? Alebo sa už dávno stal?