Do firmy Kovotvar, ktorá bola pár krokov od krachu prišla ako krízová manažérka na pomoc spolu s poradenskou firmou. No rozhodla sa, že ju skúsi zachrániť sama, nakoľko je to firma s tradíciou vyše 60 rokov a unikátnou výrobou záhradného sortimentu, ktorý nikto iný v Európe neprodukuje a svoj tovar exportuje aj do Buckighamského palácu. Prečítajte si na minútku s Marcelou Tokošovou.

Ste matka, úspešná podnikateľka, máte za sebou znovuzrodenie veľkej spoločnosti, ktorá nie je práve „zo ženského sveta“ a popri tom všetkom pôsobíte veľmi vyrovnane, ako to robíte? Ozaj je svet pre vás gombička?

Tak to ste ma troška zaskočila, ja sama sa sebavedome veľmi necítim, že je svet gombička mi napadlo raz v živote asi v mojich 19 –tich rokoch, odvtedy už ani raz, bohužiaľ.

Ale poďme pekne od začiatku. Kedy ste prvýkrát počuli o Kovotvare?

O Kovotvare som počúvala už ako malé dieťa, nakoľko pochádzam zo Senice, teda cca 30 kilometrov od Kútov a výrobky z Kovotvaru ma obklopovali takmer na každom kroku. Kvetináče u nás doma, kanvy a vedrá u starej mamy na dvore, zaváracie hrnce u mojej tety...

Je to neopísateľný pocit s neopísateľnými situáciami. So spýtavými pohľadmi stoviek zamestnancov...budeme tu aj zajtra?

Keď ste sa rozhodli, že ho „zachránite“, mali ste strach?

Keď tak premýšľam, ani nie...resp. z čoho strach? Že neuspejem? To nie, akosi som stále verila, že vždy existuje nejaká možnosť... Strach nie je dobrý kamarát do života....

Ako to vnímate s odstupom času? Zmenili by ste niečo na svojich krokoch?

Na tých zásadných asi nie, pretože firme sa darí a tak nie je ani veľmi čo meniť. Niektoré drobné krôčiky a rozhodnutia by som samozrejme určite zmenila...niekedy je potrebné nielen rozhodnúť sa, no aj rozhodnúť sa rýchlo....a netvrdím, že som sa nikdy nezmýlila, prípadne nepochybila, to by som musela byť naprogramovaný robot. Naproti tomu sa niekedy celkom sama sebe divím, ako bravúrne som vyšla z rôznych situácií. Tak to jednoducho je, veci sa dejú a ak chcete byť ich súčasťou, rozhodujete sa....

Kovotvar

Čo všetko ponúkate vo svojom v portfóliu?

Vyrábame takmer 500 druhov výrobkov v rôznych prevedeniach, či už farebných, alebo inak tvarovo riešených. Ide o výrobky pre dom, záhradu, dekoráciu a úžitkový tovar.
Vyrábame tiež zvukovo signalizačné zariadenia do vlakov. Okrem toho sme jedným z dvoch najväčších dodávateľov lapačov nečistôt do kanalizačných vpustí na nemeckom trhu.
Vieme realizovať zákazkovú strojársku výrobu a ponúkame služby v povrchovej úpravy zinkovaním.

Je to viac než úctyhodný počet výrobkov. Ako často dopĺňate portfólio výrobkov? Napríklad, čo chystáte na jeseň, pribudnú nejaké novinky?

Každoročne sa snažíme naše portfólio výrobkov obohatiť nejakou novinkou. Vychádzame viac-menej zo skúseností na medzinárodných výstavách, ktorých sa pravidelne zúčastňujeme. Niektoré nápady nám posielajú i samotní zákazníci.
Tento rok sme vyšli na trh s ochranným plotom proti slimákom a ešte stále je našou novinkou závesný systém „Boris“, ktorým pestovateľ previsnutých kvetov vie získať nádherný zakvitnutý stĺpec kvetín a dotvoriť si tak terasu, balkón, alebo i obytnú časť priamo doma. „Boris“ sa dá využiť vynikajúco i v kuchyni, alebo na záhradke pre pestovanie byliniek.

Vyvážate aj do zahraničia alebo máte za hranicami svoje vlastné pobočky? Vedeli by ste zhodnotiť, ktorý trh je „najsilnejší“ čo sa týka odbytu? 

Naše výrobky takmer z 80 % putujú do zahraničia. Najväčším odberateľom je Nemecko, no vyvážame i do Japonska, na Maltu, do Ameriky. Pýšime sa dodávaním našich váz a vandlíkov do Švajčiarska a taktiež, že sme dodávateľom do predajne v Higrowe princa Charlesa v Buckinghamskom paláci. Pre zaujímavosť do Francúzska vyvezieme ročne takmer 30 000 kusov zaváracích hrncov.

Čo je podľa Vás najťažšie, keď vyvážate do zahraničia?

Udržať si zákazníka. Ak máte už kontakt, čo je tiež veľmi veľa práce vôbec ho získať, tak potom nevyhnutné je, aby ste sa o neho starali. To znamená, musíte mu robiť neustále nejaké „akcie“, ponúkať novinky, minimálne raz ročne ho vidieť „naživo“, a presvedčiť ho, že Slovensko produkuje kvalitu.

Podnikanie

Stali ste sa finalistkou súťaže Podnikateľka Slovenska. Ako hodnotíte túto súťaž a aké sú vaše pocity z účasti?

Samozrejme si vážim rozhodnutia členov poroty a iných, ktorí sa podieľali na tej skutočnosti, že som bola vybraná medzi finalistky Podnikateliek Slovenska. No ak mám byť úprimná, ani s odstupom času som nezmenila svoj názor, ktorý som nadobudla priamo na súťaži Podnikateľka Slovenska. Myslím si, že som nebola vhodnou kandidátkou tejto súťaže a že je určená pre iné ženy. Vnímam súťaž tak, že mali byť do finále vybrané iba ženy, ktoré sú akýmisi „samoživiteľkami“ - živnostníčkami, resp. riadiacimi osobami vo svojej vlastnej rodine.
Musím povedať, že som sa necítila medzi účastníčkami o titul komfortne, nakoľko nie som ani živnostníčkou, ktorá zamestnáva 3-4 ďalšie kamarátky, ani nie som ženou, ktorá rada pečie torty, ani „matkou“ ktorá je tvárou rodinnej firmy, za ktorú všetku prácu odvádzajú ostatní rodinní príslušníci. Otvorenie kaviarne mám už za sebou vo svojich mladších rokoch. No určite súhlasím, že žena v spomínaných profesiách, ak ich vytvára sama, a stará sa o chod týchto aktivít, je ženou podnikateľkou. To nepopieram a teda ešte raz blahoželám tým, ktoré nakoniec titul získali .
K súťaži samotnej, resp. k organizátorom by som chcela podotknúť, že stačilo iba, ak by mi slušne povedali, že nie som vhodnou kandidátkou, vôbec by som sa nenahnevala, skôr ma trápil fakt, že som sa ocitla medzi ženami, ktoré sa rozplačú len preto, že ich vizážistka nenamaľovala k ich spokojnosti, alebo že sa dokážu celý večer baviť o zákuskoch a po vyhlásení víťazky sa znovu rozplakať, pretože boli presvedčené o svojom triumfe.
Viete, tieto kolegynky mi prišli tak veľmi jemné a krehké, že si neviem predstaviť ich reakcie, ak by mali riadiť 250 rôznych ľudí, ktorí by vykrikovali, že nedostali výplaty, za plotom by na nich búchal exekútor, listami sa vyhrážala banka, veriteľská schôdza by ich šla ukrižovať a i napriek tomu by museli ďalej vyrábať a usmievať sa na zákazníka. Takáto totiž bola situácia v Kovotvare, keď som sem prišla...

A na ktorú časť vášho podnikania ste najviac hrdá?

Asi na tú už spomínanú dobu v reštrukturalizácii...je to neopísateľný pocit s neopísateľnými situáciami. So spýtavými pohľadmi stoviek zamestnancov...budeme tu aj zajtra?

Zažili ste vo svojej kariére i takú na prvý pohľad beznádejnú situáciu, že by ste si povedali, že nikdy viac, končíte s podnikaním, ale zvedavosť a túžba objavovať bola väčšia a opäť ste do toho „spadli“?

Nie, situáciu, že by som povedala, že končím, som nezažila.

Niektoré drobné krôčiky a rozhodnutia by som samozrejme určite zmenila...niekedy je potrebné nielen rozhodnúť sa, no aj rozhodnúť sa rýchlo....a netvrdím, že som sa nikdy nezmýlila, prípadne nepochybila, to by som musela byť naprogramovaný robot. 

Vedeli by ste dať niekoľko tipov začínajúcim podnikateľkám „ako na to“, ako sa nevzdať pri prvom neúspechu?

Musíte disponovať akousi frustračnou odolnosťou, to je to najdôležitejšie.

Ste matka a úspešná podnikateľka v jednej osobe, ako sa dá skĺbiť rodinný život so životom podnikateľky?

Dá sa, no je potrebná veľká dávka denno-dennej organizácie. Napriek tomu si nemyslím, že ani jedna z mojich dcér bola nejakým spôsobom ukrátená o niečo, čo majú k dispozícii iné deti s matkami na materských a rodičovských dovolenkách. Obe dcéry som mala neustále pri sebe, a zároveň bojovala s reštrukturalizáciou. Bolo to náročné, no oplatilo sa! Netreba sa vzdať detí, kvôli podnikaniu, alebo podnikania kvôli deťom!

Materstvo

Kdesi som o vás čítala, že len s párdňovou dcérkou ste neváhali a vybrali ste sa na rokovanie predstavenstva. Je to pravda? Aké myšlienky vám vtedy bežali hlavou?

Áno, toto bola bežná prax. So staršou dcérou som priamo z pôrodnice prišla do práce, pretože bola streda a v stredu je porada vedenia. S mladšou som išla domov, pretože nás pustili z pôrodnice v sobotu, takže si užila najskôr nedeľu doma a v pondelok bola už so mnou v práci.

A pri tom to neskončilo, vaša materská dovolenka prebiehala pracovne, ako reagovali obchodní partneri?

Áno, mala som v kancelárii postieľku a neskôr ohrádku s detským kútikom, jedálenskú stoličku a pár ďalších drobností. Niektorých obchodných partnerov sa však tento stav nijako nedotkol, pretože pre akékoľvek obchodné jednanie som využívala výhradne zasadačku. V ten moment bola s jednou alebo druhou dcérou moja asistentka. Pokiaľ ide o porady, tak tie prebiehali za účasti dcér, pričom tá staršia bola aklimatizovanejšia, viacej ju dianie zaujímalo ako tú mladšiu, tá bola taká neposeda a porady boli viac akčné...:-)
Veľmi zriedka sa stalo, že som v mojej kancelárii prijala i cudzích obchodných partnerov, no tí museli byť zo skupiny dlhodobo spolupracujúcich, ktorí o situácii vedeli a ja som vedela, že nemajú nič proti jednaniu v prítomnosti dieťaťa. Bez takejto vedomosti by som si nikdy nedovolila pozvať do kancelárie na pracovnú schôdzku žiadneho obchodného partnera. A poslednou výnimkou prítomnosti návštev v mojej kancelárii bol čas, keď dieťa spalo vonku v kočíku 

Koľko má dnes vaša dcéra? Ona tuším „vyrástla“ s vašou firmou..  

Moja staršia dcéra má už vyše troch rokov a tá mladšia takmer rok a pol. Máte pravdu, vyrástli a priamoúmerne k veku sa zdokonaľujú v rôznych schopnostiach a vlastnostiach. A práve tak si predstavujem, že sa musí zdokonaľovať a rásť i firma. Ak by to tak nebolo, nebola by som správnou osobou na správnom mieste.

Z toho mi vyplýva, že ste človek nabitý veľkou dávkou energie, viete aj oddychovať? 

Tak toto nechcem hodnotiť. Či je to o energii alebo o presvedčení, či o tom, že nie je iná možnosť, keďže sa ocitnete v určitom kole a tiež pocit zodpovednosti za deti, ľudí, ktorým dávate prácu...nedá sa to presne stanoviť. Asi všetko dokopy. No aby ste to zvládli, tak tá energia je potrebná, to je fakt, no mali by ste ma vidieť, aká som energická v noci, keď pripravujem tretiu fľašu sunaru....:-(

Ako štandardne vyzerá Vaša dovolenka? tiež je plná aktivít alebo si doprajete aj ničnerobenie?

Veľmi sa teším, že raz .. že raz sa konečne vyspím, že raz si prečítam knihu, že raz zájdem do kina, že raz pôjdem do reštaurácie a nebudem nikoho musieť kŕmiť...:-)
No verím, že sa dočkám. Ak ide o moju ideálnu dovolenku, tak mám ju radšej aktívnejšiu. Veľmi ma nebaví ležať pri mori na pláži. Tento rok by som konečne mala využiť už dva razy odložený vianočný darček a to poukážku na motorový paraglajding, tak sa teším, že snáď to konečne výjde...:-)

O tebe

Ostáva Vám čas na nejaké hobby?

Aktuálne už asi tri roky nie, a priznám sa, že i počas reštrukturalizácie firmy toho času na hobby bolo veľmi málo. No rada si zahrám squash, zájdem do kina...

Vysnívaná destinácia, kam by ste sa chceli ísť pozrieť?

Akákoľvek, kde budem môcť celú noc bez prerušenia prespať:-)

Máte nejaký idol vo Vašom živote?

Nemám, nie že by som vzormi pohŕdala, ale svoj život si žijeme každý sám, a myslím si, že je hlúposť identifikovať sa s inou osobou a tváriť sa, že jej život, spôsob vyjadrovania, životný štýl, úspechy v práci, sú tými Vašimi.

TIP TOP

podľa Marcely Tokošovej

♠ Jedlo ♠ Každé, v pokoji zjedené, s pohárom dobrého vína
♣ Kniha ♣  Sofiina voľba
♥ Kaviareň ♥ Tá, do ktorej som z času na čas zašla, už neexistuje, a tak najlepšia káva je tá v práci od mojej asistentky
♦ Kozmetika ♦ Stále v hľadaní a objavovaní vhodnej pre mňa 
♣  Film ♣  Je ich viac, ale viem sa odreagovať u Románu pro ženy
♦ Vychytávka ♦ Výrobky z Kovotvaru? a rôzne finty na deti.
♥ Aplikácia ♥ Booking.com