Milovník snehu a čerstvého horského vzduchu už dva roky žije v púšti, v krajine plnej prekvapení, v Spojených Arabských Emirátoch. Čo sem viedlo jeho kroky a ako znáša vysoké horúčavy a ako si zvykol na neeurópsky život? O tom nám porozprával crossfitový tréner policajtov v Abu Dhabi - Michal Kubalák. 

Momentálne už dlhšie žiješ na v Abu Dhabi, povedz naším čitateľom, čo sem viedlo tvoje kroky. Bola to dovolenka a už si tu ostal?

Zdravím všetkých čitateľov. V Abu Dhabi žijem už takmer dva roky, presne v októbri 2014 som sa rozhodol prijať pracovnú ponuku, takže nie, nebola to dovolenka. A ak by si sa opýtala ktoréhokoľvek z mojich európskych kolegov, čo sem viedlo ich kroky, vačšinou by asi odpovedali rovnako - náhoda. Začalo to jedným emailom cez môjho bývalého kolegu, s ktorým som v tom čase učil v Bratislave. Povedali sme si, prečo to neskúsiť...prvý osobný pohovor bol úspešný, potom zopár rozhovorov cez skype. Niekoľko mesiacov čakania a zdĺhavých papierovačiek, ale nakoniec všetko vyšlo a som tu v púšti.

Môžeme povedať, že si plníš svoj sen?

Dalo by sa povedať, že sčasti áno - aj keď Emiráty nikdy neboli mojou vysnívanou destináciou. Vždy ma lákala práca v armáde alebo polícii a v kombinácii s telovýchovou a trénerstvom, ktoré som vyštudoval, sa to javilo ako ideálny džob. Práca s ľuďmi ma baví, nie som práve typ do kancelárie a trénovanie mi jednoducho sadlo. Na Slovensku som pracoval ako telocvikár a vo voľnom čase viedol skupinové tréningy vo vlastnom projekte “Do Tela”. Takže nebolo ľahké sa všetkého vzdať, opustiť rodinu a priateľov, no zariskoval som a neľutujem.

Ako štandardne vyzerá tvoj bežný deň?

Môj bežný pracovný deň začína prvým ranným tréningom so špeciálnou jednotkou, ktorá sa pripravuje na fyzické testy. Pokiaľ sú úspešní, podstupujú ďalšie výcviky, aby boli pripravení na prípadné zásahy v uliciach a na cestách. Potom mám pár hodín osobné voľno, kedy sa venujem vlastným tréningom a mám čas na seba. Poobede pracujem v dôstojníckom klube, kde vediem funkčné tréningy. Tie už navštevujú moji zverenci dobrovoľne. Priznám sa, že druhú časť dňa mám oveľa radšej, chalani chodia na tréningy namotivovaní a dobre sa s nimi pracuje. Samozrejme treba veľkú dávku trpezlivosti, lebo pre mnohých je pohyb úplnou novinkou a musím s nimi začinať doslova od základov.

Trénuješ emirátskych policajtov, akí sú? Poslúchajú? :)

Aj keď to nie je vždy podľa mojich predstáv, úprimne musím povedať, že áno, hoci je tento národ známy svojou pohodlnosťou. Moja ranná skupina nemá veľmi na výber, pretože tréningy sú povinnou súčasťou ich povolania. Takže občas treba trochu prinútiť a namotivovať, ale v podsate je to stále polícia, - disciplína musí byť :)
Chlapci sa snažia, ale myslím si, že niektorí z nich sa vo svojom povolaní nenašli a je potom dosť ťažké udržať ich v tréningovom procese. Nemôžu totiž dobrovoľne rezignovať pred ukončením výcviku. Z toho vyplýva, že občas neposlúchajú, ale ako v každej práci, treba si poradiť :D

Ako si spomínaš na úplne prvé tréningy, nemal si trému?

Predtým, než som prišiel pracovať do Abu Dhabi, som učil na jednom bratislavskom gymnáziu, takže vystupovanie pred ľuďmi mi problém nerobilo. Samozrejme, musel som si zvyknúť na novú kultúru a odlišný prístup, ale postupne som si našiel spôsob. Trémou by som to asi nenazval, ale určite v začiatkoch bola taká drobná nervozita. Prvé týždne sme mávali pravidelne modelové situácie, kde sme na sebe navzájom prezentovali rôzne formy tréningu. Čiže trochu ako v škole na praktickej skúške - vypracovať plán a na kolegoch názorne predviesť. Potom nás porozdeľovali do konkrétnych pozícii a všetko sa postupne rozbehlo.

Vyžadujú si tvoje tréningy špeciálnu prípravu? Koľko to trvá?

Určite áno, príprava je dôležitá - ako sa hovorí, musí to mať predsa “hlavu aj pätu”. Tréningy si musím vopred premyslieť a pripraviť, aby všetko sedelo podľa plánu. A trénujem aj sám, musíme sa udržiavať v kondícii a byť pripravení na fyzické previerky, ktoré sú súčasťou nášho povolania. Napríklad, minulý mesiac som podstúpil už tretiu v poradí.

Predsa, UAE, iná kultúra, iné zvyky....ty ako Európan, čo najprekvapujúcejšie si tu zažil? 

Tak toho nezvyčajného bolo dosť, hlavne v začiatkoch, ale i teraz ma dokážu niektoré veci prekvapiť. Prvé mesiace neboli ľahké, presne ako hovoríš, iná kultúra, spôsob života a podobne. Blízky východ má navyše vo svete nie práve najlepšiu reputáciu, no UAE a obzvlášť Abu Dhabi a Dubaj, sú populárne dovolenkové destinácie. Takže pre mňa skôr príjemné prekvapenia.
Prekvapujúci bol pre mňa hlavne spôsob ako sa tu šoféruje. Na ceste si treba ozaj dávať veľký pozor a mať oči doslova všade. Premávka je hustá a hlavne veľmi rýchla, v meste sa kľudne jazdí od 80 do 100 km za hodinu, mimo do 140. Samozrejme, dá sa ísť aj rýchlejšie, ale kamery sú na každom rohu, potom už len čakať SMS s výzvou na zaplatenie mastnej pokuty, tie začinajú od cca 150 Eur. Na druhej strane benzín je lacný, veď sme v krajine ropy, takže cena za liter je zhruba 35 centov. Na moje prekvapenie na benzínke netreba vystúpiť z auta, dokonca ani vypnúť motor :D Chlapci vám natankujú, podáte cez okno peniaze alebo platobnú kartu a zakričíte PIN kód :D A podobne to funguje aj vo fastfoodoch a malých potravinách. Stačí zatrúbiť, povedať, čo potrebujete a o chvíľu sa vám nesie burger, alebo nákup v igelitke :D

Je to už nejaký mesiac, čo si mimo domoviny, viem, že žijeme v elektronickej dobe, ale predsa, nechýba ti osobný kontakt s blízkymi, s rodinou?

Samozrejme, že áno. Navyše, ja nie som veľký fanúšik internetovej komunikácie, takže osobný kontakt s rodinou a priateľmi si vychutnám na dovolenke na Slovensku. Zatiaľ sa musím uspokojiť s videohovorom, alebo smskami. Vždy sa veľmi teším na dni, ktoré trávim mimo púšte a o to viac si vážim veci, ktoré boli pre mňa doma samozrejmosťou. Príjemný letný večer, grilovačka, pivo na terase v podniku, turistika, lyžovačka alebo obyčajný upršaný deň :)

Práca s ľuďmi ma baví, nie som práve typ do kancelárie a trénovanie mi jednoducho sadlo. Na Slovensku som pracoval ako telocvikár a vo voľnom čase viedol skupinové tréningy vo vlastnom projekte “Do Tela”. Takže nebolo ľahké sa všetkého vzdať, opustiť rodinu a priateľov, no zariskoval som a neľutujem.

Vieš dať našim čitateľom zopár tipov, ako sa vyhnúť nálepke turista v Abu Dhabi, resp. v Dubaji?

HAHA. No, zaujímavá otázka. Naštastie, je tu veľký pohyb turistov a väčšinu krajiny tvoria cudzinci, takže dovolenkujúceho Slováka si všimne asi iba Slovák :D Čitateľom by som aspoň poradil, aby si pred dovolenkou zistili základné informácie o danej krajine. Mnohí sú totiž schopní vycestovať počas leta, či dokonca Ramadánu a potom sú prekvapení, že sa na verejnosti nemôžu občerstviť, vzduch má 45 stupňov a voda 38. Podľa mňa, najlepšie obdobie na dovolenku je tu zhruba od polovice októbra do konca apríla, prípadne do polovice mája.
A navyše, dámy musia samozrejme rátať s tým, že je nutné na niektorých miestach rešpektovať kultúru a zobrať nejaký ten kus odevu navyše. Takže aj keď je síce teplo, na niektoré miesta sa treba jednoducho vhodne obliecť.

Keď stretneš v Emirátoch Slovákov, je to pre teba príjemné, že si blízko domoviny alebo naopak, nepriznáš sa?

S krajanmi sa stretávam dosť často, moji dvaja spolubývajúci sú Slováci a celkovo nás pre políciu pracuje asi 10. Existuje tu aj Česko-Slovenská komunita, ktorá sa občas stretne a človek má možnosť pokecať v príjemnej spoločnosti. Teda priznávam sa k svojim krajanom :D

Iná krajina, iné jedlá - zješ čokoľvek, či si vyberavý? Nechýbajú ti tradičné špeciality napr. bryndzové halušky? 

Prvý rok sme boli ubytovaní všetci tréneri spoločne na policajnom hoteli, kde sme mali možnosť sa aj stravovať. Bolo to síce super pohodlné - 3x denne švédske stoly, ale je to akoby bol človek rok a pol na dovolenke v tom istom rezorte. Takže typická arabská kuchyňa ma neobišla, práve naopak, každý deň sa opakovala na jedálnom lístku. Samozrejme žiadna bravčovina ani domáca klobása. Na to treba počkať, kým niekto z partie nejde na Slovensko.
Musím povedať, že niektoré miestne jedlá som si veľmi obľúbil a keď sa stravujeme niekde vonku, prípadne objednávame domov, častokrát skončíme na arabskom alebo libanonskom jedle. Konkrétne mám veľmi rád hummus so zeleninou a čerstvým pita chlebom. Samozrejme nesmie chýbať shawarmma, čo je niečo na spôsob kebabu akurát spolu s mäsom sú v placke zabalené aj hranolky a slušná porcia cesnakovej pasty :D

Vždy sa veľmi teším na dni, ktoré trávim mimo púšte a o to viac si vážim veci, ktoré boli pre mňa doma samozrejmosťou. Príjemný letný večer, grilovačka, pivo na terase v podniku, turistika, lyžovačka alebo obyčajný upršaný deň :)

Emiráty, iný svet, iná kultúra, nové zážitky, ktoré by bežnému Slovákovi ani len neprišli na um, neuvažoval si o tom, založiť si blog? :D

Jasné, že za dva roky sa toho prežilo veľa, bolo by aj na blog, ale obávam sa že nie všetko je zverejniteľné :D Navyše sama najlepšie vieš, ako dlho mi trvalo odpovedať na tvoje otázky a “dokopať” sa k tomuto rozhovoru :D Takže blogger zo mňa určite nebude :D

Čo chystáš ďalej? Ostávaš alebo ťa to láka domov? Aké máš plány, kde sa chceš vidieť o pár rokov?

Zatiaľ som viazaný pracovnou zmluvou v Abu Dhabi a nechystám sa to meniť, ale človek nikdy nevie, čo mu život pripraví. Tak ako aj moja momentálna pozícia prišla nečakane, nevylučujem aj niečo iné podobne zaujímavé. Zatiaľ musím povedať, že robím to, čo ma baví a som tu spokojný. Určite sa raz vrátim na Slovensko, lebo to je môj domov a tak to cítim. Kedy to bude, tomu nechávam voľny priebeh :)

Ak by si nezablúdil do zahraničia, čo by z teba bolo? ☺

Ako som už spomínal, školstvo bolo mojou prácou a koníčkom zároveň, takže najskôr práca v oblasti telovýchovy, športu, alebo cestovného ruchu. Naša krajina má nádhernú prírodu, čo si mnohí ľudia doma ani neuvedomujú. A ja som vždy túžil po prevádzke vlastného penziónu alebo chaty niekde v lyžiarskom stredisku. Po púšti by teda mohol nasledovať sneh a čerstvý horský vzduch.

Čo rád robíš vo svojom voľnom čase, máš ho vôbec? ☺

Samozrejme mám aj voľný čas, nie som vyťažený 24/7 :D Rád si pozriem dobrý film, niečo prečítam alebo sa povenujem iným športom ako zvyčajne. Obľúbil som si tu wakeboarding a vodné skútre. Víkendy najradšej strávim v okruhu kamarátov, občas trochu “vypnúť” a užiť si dobrú večeru alebo nočný život. Bary a diskotéky sú počas víkendov plné, teda o zábavu nieje núdza. Ak má človek okolo seba tých správnych ľudí. No treba si dať pozor na nadmernú konzumáciu alkoholu, hlavne mimo klubov na ceste domov alebo v taxíku. Veľmi ľahko môžete skončit na polícii a s poriadnou pokutou. Bezpečné je vybaviť si takzvanú “alkoholovú licenciu”, potom je to o niečo jednoduchšie vysvetľovať :D

Máš nejaký idol? 

Konkrétny idol, či už v športe, alebo všeobecne nemám. Na svete je množstvo fantastických športovcov, trénerov či umelcov, ktorí ovplyvňujú masy ľudí a samozrejme aj ja niektorých sledujem. Napriek tomu nemám jedného či dvoch, inšpiruje ma veľa vecí, ale hlavne sa snažím vždy posunúť o krok vpred a byť o niečo lepší ako som bol včera.

Čo chystáš na jeseň?

Nový album? :D Haha, neviem ani veľmi nevnímam ročné obdobia, pretože my máme len dve, leto a pekelné leto :) Ale teším sa že práve v čase našej slovenskej jesene tu bude príjemnejšie počasie, takže vyleziem častejšie von :D Plánujeme aj nejakú turistiku a stanovačky v kopcoch susedných Emirátov a Ománu. Možno sa podarí zacestovať aj ďalej, Dubajské letisko je v posledných rokoch veľkým cestovateľským uzlom. Rád by som sa pozrel do Nepálu, Vietnamu a Thajska. Máme to tu predsa ako sa hovorí “za rohom” :D

Ako znášaš tie teploty? A najmä v zime to musí byť peklo, keď vieš, že doma napadol čerstvý prašan a tu máš dobrých 25°C..

Veru teplo a slnečno je takmer celý rok, až na pár výnimočných dní. Vtedy zvykne aj zapršať alebo príde ranná hmla, cez ktorú v kombinácii s pieskom vo vzduchu nevidno ani na krok. Ale jasné že počas leta je to skutočný boj, doslova skrývačka pred slnkom a klimatizácia sa stáva najlepšim priateľom človeka :D Naštastie to tu miestni znášajú častokrát horšie ako my, takže klimatizované zastávky autobusu, či bankomaty sú bežná vec. Treba si zvyknúť na prechody z takmer 50 stupňových horúčav vonku do taxíka, alebo obchodného centra kde je 18 stupňov :D
V zime je to celkom príjemné, vtedy rád chodievam na pláž, voda je osviežujúca a dá sa pri nej príjemne zrelaxovať. Samozrejme mi chýba sneh a lyžovačka, pretože to bolo doma mojou veľkou záľubou. A tak sa snažím plánovať si dovolenku na Slovensku v čase, keď je sneh. Tá povestná lyžovačka v Dubajskom nákupnom centre je síce fajn, ale prírode sa nevyrovná.

Ako zvykneš tráviť Vianoce, prichádzaš na domov – sneh, rodina, tradície? Alebo v kľude absolvuješ i „provizórne exotické“ Vianoce?

Napriek tomu, že Emiráty sú moslimskou krajinou, Vianoce vôbec nie sú potlačené do úzadia. Všetky nákupné centrá sú vyzdobené tak, ako aj u nás, kúpiť sa dá aj stromček a všetko potrebné k navodeniu správnej atmosféry. Samozrejme nie je to to isté, ako typická štedrá večera doma alebo ten pocit sŕkať varené víno na vianočných trhoch. Posledné dva roky som Vianoce trávil v Abu Dhabi, tak dúfam, že tento rok sa mi podarí dostať na Slovensko. Naposledy sme si ich tu veľmi spríjemnili - bol aj stromček, kapustnica, klobása z domácich zásob a dokonca zemiakový šalát.

Aká je tvoja vysnívaná destinácia, kam by si sa chcel ísť pozrieť...

Nepovedal by som, že mám vysnívanú destináciu, ale je množstvo krajín, ktoré by som rád navštívil. Okrem už spomínaného Vietnamu a Nepálu, určite Kanadu, Japonsko a Nový Zéland.

A ešte predsa, nedá mi to ☺ frajerku máš? Všetky nádejné budúce priateľky, zašlite svoju správu na redakcia@onavie.sk a možno motyka vystrelí :D

S pravdou von? :D Vzťah na diaľku nebol nič pre mňa a potom zopár známostí, ktoré nemali dlhé trvanie. Takže momentálne som bez frajerky, ako sa dnes hovorí “single”.

TIP TOP