Vystriedala pár zamestanní, ale zistila, že to nie je pre ňu to pravé a keďže vo voľnom čase a počas víkendov rada vypekala, riešenie bolo jednoduché! Svoje hobby pretavila do podnikania. A dnes? Dnes je nielen úspešná podnikateľka, ale i mama a manželka na plný uväzok. Aké boli podnikateľské začiatky Dominiky Onofrejovej, a čo by odporučila začínajúcim podnikateľkám si prečítajte v nasledujúcom rozhovore o Domčiných laskonkách :)

Povedz nám niečo o tom, ako to celé začalo. 

Vždy som rada piekla, cez víkendy sme museli mať stále niečo napečené. Tento návyk som si priniesla ešte od našich z domu :) Postupom času, ako som si založila rodinu a prišlo dieťa, už bolo pre koho vypekať a experimentovať. K makrónkam som sa dostala tak, že som mala naozaj psychicky namáhavú prácu, z ktorej som sa potrebovala vyventilovať. Mala som asi pocit, že si potrebujem dokázať, že niečo zvládnem na 100 %, pretože v práci bol ten „workload“ neúnosný a sama som navrhovala, aby sa rozdelil aspoň medzi dvoch ľudí. Vtedy som hľadala v tom, kde som bola doma – v pečení, niečo, kde by som sa dokázala blysnúť. A objavila som makrónky. O makrónkach som prečítala snáď tisíce zahraničných článkov. Vtedy som ocenila moju výbornú angličtinu. Čím viac som čítala o tipoch a trikoch ako bojovať s týmito asi najzatracovanejšími a zároveň najvelebenejšími koláčikmi, tým viac som vedela, že to je to, čo musím zvládnuť. Nič menej :)

Ak si niekto nemôže dovoliť môj produkt, tak ide ku konkurencii, ktorá mu napečie lacnejšie, ale logicky z lacnejších surovín. Nikoho sa nesnažím presvedčiť a už vôbec nejdem dole s cenou ak by sa snažili zjednávať. Vedieť sa predať a neísť pod svoju cenu, to je základ. Treba si zrátať suroviny, náklady, energie, ale aj svoju prácu, na čo mnohí zabúdajú.

Čo všetko ponúkaš svojím zákazníkom?

Dnes už okrem makróniek ponúkam aj torty – nahé, potečené pravou belgickou čokoládou, s ovocím a dozdobené jedlými kvetmi, či práve makrónkami, ale aj cheesecaky, tartaletky a rôzne ďalšie koláče a koláčiky do candy baru.

O čo je najväčší záujem? 

Záujem sa delí plus-mínus 50 na 50 medzi makrónky a torty. Ľudia majú väčšinou veľmi jasnú predstavu o tom, čo chcú, resp. Skôr o tom, čo nechcú :) Aj napriek tomu tam však stále ostáva priestor pre moju kreativitu, a to sa mi na tom tak páči.

Tak prečo „Domčine laskonky“? Zaradíš ich do „portfólia“? :D

Mám v rodine jedného mudrlanta a vtipálka, ktorý si neustále zo mňa robil srandu, že makrónky sú vlastne len také laskonky. Áno, je zo staršej generácie (staršej odo mňa :)), takže vie, čo sú laskonky - dnešní mladí to veľmi nepoznajú. Priznám sa, že otázku, prečo laskonky resp. či viem, že laskonky sú niečo iné, som dostala dokopy asi dvakrát :) (áno, viem že sú). A či ich niekedy zaradím? Nevylučujem to, pretože rada skúšam nové veci a rada sa inšpirujem u mojej babky, ktorá samozrejme výborne pečie.

Koľko „prototypov“ si vytvorila, kým si si povedala, že práve toto je ten „top“, ktorý je určený na predaj?

Uff, keď som sa pustila do makróniek, bola som veľmi odhodlaná ich pokoriť. Naozaj som ich piekla takmer každý víkend, keďže som bola vtedy ešte zamestnaná. Piekla som asi 3-4 mesiace, kým som naozaj bola spokojná nielen s chuťou, ale najmä s výzorom. Ten, kto k makrónkam už pričuchol vie, že to je finančne a časovo veľmi náročné hobby. Keby som nebola odhodlaná, tak by som sa na to dávno vykašľala.

Vieš približne zrátať, koľko makróniek si už odvtedy vyrobila?

Tak to teda netuším :) Makrónky som si rátala len tak pre zaujímavosť len na Vianoce. Samozrejme keď si zadeľujem prácu a chystám si, čo budem podľa objednávok piecť, tak si to treba zrátať, určiť príchute atď, atď, ale nikdy som makrónky nebrala na kvantitu. Nie som výrobňa, nemám zamestnancov, pečiem sama a s láskou každý jeden koláčik a chcem, aby to tak ešte nejakú dobu ostalo :)

Máš nejaký konkrétny rituál pri pečení? 

Rituál pri pečení nemám, makrónky však majú veľmi striktný postup a špecifické „požiadavky“ 

Možno (zatiaľ) nesplnený sen? 

Môj nesplnený sen je ráno sa zobudiť a napiecť niečo do mojej vlastnej kaviarne, kde sa ľudia radi zastavia na vynikajúcu kávu a vychýrený koláčik. Som skromná :))

Akú (predpokladám svetovú) cukráreň by si chcela navštíviť?

Cukráreň, ktorú obdivujem a sledujem sa mi podarilo navštíviť minulý november, keď som cestovala po Amerike. Je to Bottega Louie v Los Angeles. Tiež som ochutnala makrónky od Laduree vo Vancouvri.

Podnikanie

Venuješ sa „Domčiným laskonkám“ na plný úväzok alebo len v rámci svojho voľného času?

Domčiným laskonkám sa od decembra venujem na plný úväzok.

Aké boli tvoje podnikateľské začiatky? Nemala si zmätok?

Podnikateľské zámery vo mne driemali veľmi dlho. S manželom som už 15 rokov a jeho rodina vždy podnikala, takže som mala z prvej ruky, čo znamená nemať vyplatené faktúry, naháňať dodávateľov, riešiť reklamu atď. Avšak, kým som sa reálne rozhýbala k svojmu biznisu, potrebovala som sa riadne nakopnúť a v tomto smere mi neskutočne pomohol Program pre začínajúce podnikateľky, ktorý má pod palcom Slovenská sporiteľňa. Mentoring, pravidelné stretnutia začínajúcich podnikateliek z ozaj rôznych oblastí, ale aj finančný plán, ktorý mi pomohli vytvoriť.

Zmenila by si niečo „s dnešným rozumom“ na svojich krokoch, ktoré si vtedy urobila?

Nezmenila by som nič, každé jedno rozhodnutie, dobré aj zlé ma priviedlo tam, kde som dnes.

Aké máš plány, kde sa chceš vidieť o pár rokov? Je to podnikanie? Alebo je to len chvíľková záležitosť?

S podnikaním som začala najmä kvôli slobode, takže sa už určite nechcem vrátiť k stavu byť zamestnaná, pokiaľ mi to situácia umožní.

Čo je podľa teba najťažšie na podnikaní?

Na podnikaní je najťažšie odhodlať sa a začať :)

Ako si hľadáš zákazníkov?

Do podnikania som sa naplno pustila asi po roku pečenia, kedy som už mala vytvorenú okolo seba akúsi komunitu, základňu, na ktorej som mohla stavať. Sú to ľudia, ktorí ma sledujú na sociálnych sieťach, majú odskúšané moje produkty, sú spokojní a odporúčajú ma ďalej medzi svojich známych.

Vedela by si dať niekoľko tipov začínajúcim podnikateľkám „ako na to“, resp. ako sa nevzdať pri prvom neúspechu v začiatkoch podnikania?

Určite je super nájsť si na začiatok nejakú podpornú skupinu. Keď uvidíte, že v tom nie ste sami, že sú aj ďalší, ktorí sa boria s rovnakými pocitmi a strachom, tak vám to pôjde oveľa ľahšie, to mi verte.

Kedy si pocítila potrebu, že marketingová komunikácia je dôležitá? Sama si riešiš túto oblasť? Čo by si označila za najefektívnejšie v prípade predaja tvojich „maškŕt“?

Marketingovú komunikáciu som riešila od úplného začiatku, ešte predtým, ako som predala svoje prvé makrónky. Niekto múdry raz povedal, že podnikať bez reklamy je ako žmurkať na niekoho v tme – jediný, kto vie, čo robíte, ste vy sám. Túto oblasť si riešim sama, sama si produkty fotím, pretože fotky predávajú. Klient si musí vizualizovať čo a ako viem napiecť. Promo akcie mi dobre poslúžili na zväčšenie zákazníckej základne, z času na čas som ich využila najmä v začiatkoch podnikania, teraz už veľmi málo. Klienti si musia zvyknúť na to, že máte stabilné ceny a na pocit, že za cenu produktu naozaj dostanú kvalitu.

Môžeš prezradiť, aké máš plány ďalej? Chystáš niečo nové v lete?

Moje plány na najbližšie obdobie sú najmä prežiť nápor svadobnej sezóny, a potom, snáď v zime, trošku oddych :))

O tebe

Pečieš aj svojím blízkym?

To sa už tak nejako odo mňa očakáva, našťastie ma to baví a najmä si môžem skúšať nové veci a recepty.

Aký typ koláču ozaj nemáš rada? Prípadne spôsob prípravy :D

Nemám rada koláče so želatínou, brrrrr.

Vysnívaná destinácia, kam by si sa chcela ísť pozrieť?

V novembri som precestovala Ameriku, 8000 km v aute, takže mám na najbližších pár rokov zážitkov dosť :)

Ostáva ti čas na nejaké hobby? :)

Mojím hobby je čas s rodinou. Voľakedy to boli knihy, snáď sa k tomu ešte niekedy dopracujem (a nebudem už na dôchodku :))

Do podnikania som sa naplno pustila po asi roku pečenia, kedy som už mala vytvorenú okolo seba akúsi komunitu, základňu, na ktorej som mohla stavať. Sú to ľudia, ktorí ma sledujú na sociálnych sieťach, majú odskúšané moje produkty, sú spokojní a odporúčajú ma ďalej medzi svojich známych.

Máš nejaký idol vo svojom živote? Ale i v rámci „pekárskej výroby“?

Idolom v rámci môjho odboru je kopec zahraničných cukrárov, od nás je to Lucette, ktorých neskutočne obdivujem.

Čo ťa ženie vpred?

Paradoxne najviac ma ženú vpred hejteri a tí, čo mi neverili, resp. si mysleli, že toto celé bol len taký nejaký chvíľkový výmysel.

Čo pre teba znamená „nálepka slovenský výrobok“, ako to vnímaš ty?

Slovenské výrobky preferujem, ak viem, že aj kvalita je lepšia.

Čo sa týka ceny – veľa ľudí nevie oceniť „handmade“ výrobky, aké sú tvoje reakcie na negatívnych ľudí?

Ak si niekto nemôže dovoliť môj produkt, tak ide ku konkurencii, ktorá mu napečie lacnejšie, ale logicky z lacnejších surovín. Nikoho sa nesnažím presvedčiť a už vôbec nejdem dole s cenou ak by sa snažili zjednávať. Vedieť sa predať a neísť pod svoju cenu, to je základ. Treba si zrátať suroviny, náklady, energie, ale aj svoju prácu, na čo mnohí zabúdajú.

TIP TOP