Prvá dáma slovenského módneho priemyslu - Lýdia Eckhardt je nielen úspešná podnikateľka, ale aj veľmi príjemná dáma, z ktorej vyžaruje pokoj a dobrá nálada. Má vlastnosť, ktorá je u úspešných ľuďoch často výnimočná – pokora. Tá súvisí aj s neľahkými podnikateľskými začiatkami začiatkom 90.- tych rokov 20. storočia. Ako sa z právničky stala uznávaná módna návrhárka?

Váš prvý módny salón vznikol v roku 1991. Aké boli v tomto období podmienky na podnikanie? Mali ste to ťažšie ako dnešní začínajúci podnikatelia? Alebo naopak - vzhľadom na nedostatok konkurencie bola situácia jednoduchšia?

Každé začiatky sú ťažké a je to úplne jedno, v akom období, či sektore začnete podnikať. Keď investujete svoje zdanené eurá do podnikania – čiže do neznáma, naozaj nikdy neviete, či budete úspešný. V období mojich začiatkov tu nebolo nič a nikto. Teraz sú tu všetci a všetko. Každé obdobie má svoje pozitíva, ale samozrejme aj negatíva. To, že v mojich začiatkoch bol neskutočný hlad po móde (vlastne po všetkom), mi hralo do karát. Ale moja nevedomosť bola niekedy pre mňa až likvidačná. Vyrastala som v socializme, kde už aj ten, kto vlastnil Burdu, bol triedny nepriateľ. Kto nás mal naučiť podnikať?! Pri prvých výplatách pre mojich zamestnancov som sa nestačila čudovať, že je potrebné platiť nejaké odvody a ešte preplatiť dovolenky, sviatky... Na túto nečakanú investíciu som si dlho nevedela zvyknúť. Teraz je to už každému jasné, ale vtedy som sa ocitla v jednom strašnom sne.

Súčasní módni návrhári majú veľkú výhodu - môžu sa inšpirovať zahraničnou módou. Ale čo 90-te roky, kedy ste začínali vy? Existoval na Slovensku v týchto rokoch módny priemysel? Kde ste čerpali inšpiráciu pri vzniku svojich modelov?

Veď móda existuje už od nepamäti. Inšpirácia sa dá nájsť všade – či už v prírode, v divadle, vo filmoch....Samozrejme aj ja sledujem módne trendy, ale hlavným mojim trendom sú potreby mojich klientiek. Sme módny salón, ktorý nevytvára módne trendy, ale „plní sny“. A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že neprišla ešte za mnou dáma s požiadavkou, aby sme jej urobili niečo moderné, ale vždy túžila, aby sme jej pripravili model, ktorý jej bude pasovať a dokáže sa s ním stotožniť.

Módna prehliadka leto 2017 - kolekcia DREAMS.

Aby ich práca bavila a napĺňala, peniaze by mali byť vždy prostriedkom a nie cieľom. Tešiť sa z malých úspechov, vážiť si každého klienta, ale aj svojich spolupracovníkov. Lebo ako ja hovorím - nie JA, ale MY sme Lýdia Eckhardt. Aj, keď často má ÚSPECH len jedno meno, je za ním množstvo práce a úsilia aj ostatných ľudí. Vytvorenie pozitívnej atmosféry medzi kolegyňami je radosť, s ktorou dokážu stráviť v práci aj celý deň.

Pamätáte si na svoje úplné začiatky? Viem o vás, že ste sa takmer stali právničkou. Ako sa zo študentky práva stane módna návrhárka?

Na to sa nedá zabudnúť. Začala som si šiť v štrnástich, veď ako každé mladé dievča som sa chcela pekne obliekať. Nemohla som ani tušiť, kam toto moje hobby bude smerovať. Áno, úspešne som ukončila vysokú školu a naozaj som mala ambíciu aj pracovať vo svojej profesii. Prišla revolúcia a mnohým zmenila život. A ja som začala podnikať – mala som pocit, že bežím šťastiu oproti. Aj keď prvých päť rokov by sa viac hodilo – že nešťastiu.

Nedávno ste vydali svoju druhú knihu s názvom Bežať šťastiu oproti. Aký bol hlavný zámer pri jej písaní?

Často ma pozývajú prednášať na vysoké školy či spoločenské fóra. Mám prednášať o mojom 26 ročnom podnikaní. Poslucháči vždy uvítajú ľudí z praxe, ktorí im na základe svojich skúseností vedia poradiť. Mnohokrát ma žiadali, aby som im prednášku pripravila aj v písomnej forme, čo som samozrejme nikdy nestihla. Tak až toto leto som si sadla a napísala jeden obyčajný príbeh, ktorý je zameraný na podnikanie. Moje začiatky, pocity, ale aj odporúčania, čo si myslím , že je dôležité a to nielen v podnikaní, ale aj v živote.

Pútavý príbeh o svojom podnikaní zachytila v knihe Bežať šťastiu oproti.

Bežať šťastiu oproti je vlastne motivačnou literatúrou pre tých, ktorí túžia podnikať. Čo by ste im odkázali? Čo je najdôležitejšie v začiatkoch podnikania?

Aby ich práca bavila a napĺňala, peniaze by mali byť vždy prostriedkom a nie cieľom. Tešiť sa z malých úspechov, vážiť si každého klienta, ale aj svojich spolupracovníkov. Lebo ako ja hovorím - nie JA, ale MY sme Lýdia Eckhardt. Aj, keď často má ÚSPECH len jedno meno, je za ním množstvo práce a úsilia aj ostatných ľudí. Vytvorenie pozitívnej atmosféry medzi kolegyňami je radosť, s ktorou dokážu stráviť v práci aj celý deň.

Všimla som si, že na vašej webovej stránke píšete aj cestopisné blogy. Ako tento nápad vznikol?

Milujem cestovanie. Cestovanie mi ukázalo zmysel života. Spoznávanie nových krajín, ale aj objavovanie rozličných spôsobov života ma naučilo si vážiť to, čo mám a kde žijem. Po každej ceste som mala potrebu vyjadriť svoje pocity, a možno si aj zhrnúť všetko zažité. A tak po mnohých cestách som napísala „denník“ mojich zážitkov.

Priznávate, že milujete cestovanie. Navštívili ste exotické krajiny - Afriku, Kostariku, Kubu... Podľa čoho si vyberáte destináciu? Ste typ, čo rád oddychuje na pláži alebo ste skôr dobrodruh?

Cestujem naozaj rada a je mi to jedno kde. Samozrejme najradšej tam, kde som ešte nebola. Teraz mám vysnívanú Brazíliu, Argentínu a Čile. Je príjemné ležať na pláži, ale mne stačia tri dni. Cestujem za poznaním, a preto všetky moje cesty sú „poznávačky“ a zavŕši ich len pár dní pri mori.

"Moja ženská márnivosť je uspokojená tým , že všetko čo je v salóne môžem mať," hovorí L. Eckhardt.

Vždy, keď vás vidím v televízii, ste usmiata a taká "v pohode". Zdá sa mi, že ste sa dokázali v tomto svete vyhnúť stresu a ste vždy pozitívne naladená. Ako to robíte?

Je dôležité, aby každý hľadal vlastné šťastie v sebe a nie v okolí. Pochopiteľne, aj ja som prešla vlastnou cestou vývoja, aby som si dokázala vyselektovať, čo je v živote podstatné a čo nie. Okrem zdravia chcem investovať už len do vnútorného šťastia a dobrých vzťahov. Lebo keď toto budem mať, ostatné sa dostaví. Naučila som sa povedať NIE – aj keď to bolo veľmi ťažké, ale neuveriteľne oslobodzujúce. Pracujem na tom, aby som bola v „pohode“, lebo keď sa mi to darí, tak cítim, že aj moje okolie je šťastné.

V súčasnosti takmer každý, kto podniká, prepája svoje podnikateľské aktivity s online svetom. Bloguje, informuje na sociálnych sieťach svojich zákazníkov... Aký máte vzťah k takejto forme propagácie? Myslíte si, že je v dnešnej dobe pri podnikaní nevyhnutná?

Určite áno. V dnešnej rýchlej dobe si už ani nevieme predstaviť, že by to bolo inak, aj keď pred pár rokmi sme nedokázali o tom ani len snívať. Ale všetko má opäť aj svoje negatíva. Úplne sa stráca súkromie, naháňame život, osobná komunikácia viazne – na spoločné posedenie nám neostáva čas....

Veľké ďakujem posielam mojim rodičom a manželovi Jankovi, ktorí stáli pri mne hlavne prvých päť rokov, keď som „rušila“ salón každý deň. Celý život je jedná veľká sínusoida – raz ste hore a vzápätí dole, a pri podnikaní to platí ešte intenzívnejšie.

Bežní ľudia si nevedia pripraviť ako vzniká módna prehliadka. Je to náročný proces? Koľko trvajú prípravy? Koľko ľudí sa na nej okrem vás podieľa?

Náš salón už 26 rokov pripravuje dvakrát do roka samostatné prehliadky. Konkrétna prehliadka sa pripravuje viac ako tri mesiace v plnom nasadení a podieľajú sa na nej všetci zamestnanci. Nakupujú sa látky, následné perú, strihajú a šijú. Zrod modelu má tiež svoju cestu. Najprv mám v sebe nadšenie, a keď sa model začne realizovať, nie vždy dopadne podľa mojej vysnívanej predstavy. Aj keď veľakrát pokazený model sa dokáže prepracovať do pozície veľmi úspešného. Pri tvorbe totiž nikdy neviete, aký bude výsledok. Keď sa kolekcia finišuje je potrebné zoradiť a spísať modely podľa poradia, aby sme dokázali bez chaosu odpredvádzať takmer sto modelov za krátku dobu. Dolaďujú sa topánky, tašky a ostatné doplnky. Pred prehliadkou sa nedokážeme v salóne ani pohnúť. Pripravuje sa hudba, sprievodné slovo a filmy, vypisujú pozvánky. Aj keď je to časovo náročná práca, milujem toto obdobie, robím si, čo cítim a nemusím sa nikomu prispôsobovať.

Akú módu uprednostňujete vy? Máte kúsky, ktorých sa neviete vzdať a sú vaše obľúbené?

Moja ženská márnivosť je uspokojená tým, že všetko, čo je v salóne, môžem mať. A tak nechcem nič. Som presýtená módnymi kreáciami a v bežnom živote uprednostňujem praktické a pohodlné outfity – hlavne v kombináciami s nohavicami. Veľmi si potrpím na topánky – možno preto, že ich náš salón neponúka. Mám rada šatky a veľké šperky a jednofarebné modely. V zime ma väčšinou uvidíte v čiernej farbe v kombinácii s červenou alebo cyklamenovou, ale v lete rozkvitnem – milujem pastelové farby a hlavne púdrovo - ružovú.

Príjemná a vždy usmiata - taká je Lýdia Eckhardt.

Kto vám v živote najviac pomohol? Či už v kariére alebo v súkromnom živote?

Podpora okolia bola pre mňa veľmi dôležitá, v akejkoľvek forme. Niekedy aj pozitívne slovo mi dokázalo vrátiť sebadôveru, ktorá je podnikaní veľmi dôležitá. Veľké ďakujem posielam mojim rodičom a manželovi Jankovi, ktorí stáli pri mne hlavne prvých päť rokov, keď som „rušila“ salón každý deň. Celý život je jedná veľká sínusoida – raz ste hore a vzápätí dole, a pri podnikaní to platí ešte intenzívnejšie.

Čo považujete za svoj najväčší doterajší úspech?

To, že ešte po 26. rokoch pracujú so mnou kolegyne, ktoré boli pri mne na úplnom začiatku. Štyri som už dotiahla do dôchodku. Samozrejme, že prišli aj nové, ale dôležité je, že sa tešíme pozitívnej atmosfére, ktorá medzi nami vládne.

TIP TOP

Foto : archív L. Eckhardt

Pred tromi rokmi som sa stala mamou. Myslela som si, že materstvo bude ospalé a oddychové obdobie. Ako veľmi som sa mýlila! Za tie tri roky, čo som bola s mojou Emkou doma, som stretla neskutočne veľa inšpirujúcich žien. Žien, ktoré robia to, čo ich baví, a ktoré to robia sakra dobre :) Rozhovory s nimi vám budem prinášať na www.onavie.sk Jana Túry