Najznámejšiu slovenskú mamu, ako ju tituluje verejnosť, pozná hádam každý. Vždy dobre naladená, plná nápadov, ktoré, ako sama hovorí, neodkladá, ale hneď realizuje, dokáže skĺbiť materské povinnosti s prácou herečky, spisovateľky, marketérky, blogerky, dizajnérky... Kristína Farkašová.

Kristína, ako máte? Blížia sa Vianoce, všetci nakupujú, upratujú, pečú a sú, ako inak, v strese. Ako prežívate toto obdobie vy?

Rovnako, akurát to pre mňa nie je stres a zhon, ale radosť. Ja sa na Vianoce teším od momentu, kedy skončia tie predchádzajúce. Mám nekonečné zoznamy toho, čo treba urobiť a každé odškrtnutie úlohy zo zoznamu mi jasne ukazuje, ako sa „Vianky“ blížia. Tie prípravy sú vlastne taký môj adventný kalendár. Ale teda, čo sa práce týka, už sa brzdím. Už každého prosím: ozvete sa mi, prosím, po Vianociach?

Až materstvo mi ukázalo, že sa dá žiť inak, že sa dá užívať život a že to, čo nás živí, skrátka nebudeme nikdy nazývať prácou, lebo je to čistá láska a nie pracovné povinnosti. 

Počula som o Vás, že sa venujete vzdušnej akrobacii. Nie ste jediná v mojom okolí. Prečo ste zvolili práve tento druh - športu? Relaxu? Ani neviem, ako to nazvať :)

Pretože je to môj splnený sen! Vždy ma trochu iritovalo, že neviem lietať. Často sa mi snívalo, že aspoň levitujem. (smiech) Myslím, že som dušou cirkusantka. Objavila som tento svet kedysi v detstve, kedy ma rodičia zobrali na nejaký jarmok a tam vystupovali kočovníci. Netuším o čo presne išlo, ale tá emócia vo mne ostala vyše tridsať rokov. Jemne podporená cirkusantmi z Perinbaby. Fascinuje ma v živote veľa vecí, no nový cirkus je pre mňa niečo také výnimočné, že som to potrebovala vyskúšať. A vlastne som na vzdušnú akrobaciu začala chodiť v životnom období, kedy som si uvedomila, že nemám čas odkladať svoje sny a túžby. V období, kedy som prišla na to, že si ich musím a hlavne môžem plniť. Vzdušná akrobacia je úžasný relax, telo sa ponaťahuje, svalovica je istá a ten pocit, že ste dokázali nejaký grif na hrazde sa nedá popísať. No a hlavne lietam.

S bývalým partnerom a otcom vašich dvojičiek už spolu nežijete. Je náročné, nemyslím len psychicky, ale aj finančne starať sa o dve deti? Musí sa žena „obracať“, aby deťom zabezpečila všetko, čo je potrebné?

Psychicky je to lepšie než kedykoľvek predtým, finančne je to náročné, takže áno - musím sa obracať. Chvalabohu pri mojej hyperaktivite mi stále niečo ide hlavou a chvalabohu mám okolo seba ľudí, ktorí mi moje sny a nápady pomáhajú preniesť do reality. Či už sú to ľudia z vydavateľstva Ikar alebo moji najdrahší u nás v My Máme alebo v Kompóte. Snažím sa zarobiť na viacerých frontoch a zároveň neobmedzovať čas, kedy môžem byť s dievkami. Je to niekedy také, že padám na hubu, ale za ten spoločný čas nás troch mi to jednoznačne stojí.

Ak sme pri téme ženy – matky. Isto viete, že ste pre viaceré vzorom. Okrem iného aj v oblasti podnikania. Mám pocit, že ženy v okamihu, keď začnú vychovávať svoje deti, zmenia priority a práve materstvo je zlomom v ich kariére - často sa netúžia vrátiť do pôvodného zamestnania, pretože sa obávajú, že prácu nebudú vedieť skĺbiť s výchovou detí a tak začnú "špekulovať" nad prácou doma, nad podnikaním. A mnohým sa to aj podarí. Mám pocit, že ženy sú neskutočne kreatívne a dokážu sa uplatniť v hociktorej oblasti. Vy sama ste toho príklad. Aký máte na to názor? Aj vy stále "špekulujete", v ktorej sfére by ste vedeli využiť svoje nápady a skúsenosti?

Tieto túžby mám v sebe zdá sa, maximálne ukojené. Až materstvo mi ukázalo, že sa dá žiť inak, že sa dá užívať život a že to, čo nás živí, skrátka nebudeme nikdy nazývať prácou, lebo je to čistá láska a nie pracovné povinnosti. Pre mňa boli deti vždy na prvom mieste, a keď mi niekto hovoril, a stalo sa to neraz, že keď ich neprestanem dojčiť, keď si nenájdem opatrovateľku a podobne, že prídem o kariéru. A ja že dobre. A vidíte. Celý môj život sa zvrtol, odkedy mám deti. Našla som sa v tom. A aj keď ma z nich ide občas poraziť, sú najväčšou inšpiráciou a motiváciou, akú som kedy zažila. Snažím sa podporovať všetky podobné ženy, ktoré si plnia svoje sny a práve vďaka tomu, že sa stali mamami robia konečne to, čo ich baví. Šťastná mama, šťastné deti. To je skrátka pravda pravdúca.

V súčasnosti dosť výrazne rezonuje téma postavenia ženy - matky v zamestnaní. Rieši sa, že by ženy, ktoré vychovávajú deti, mali mať možnosť pracovať na skrátený úväzok atď. Zamestnávatelia však majú stále obavu, že takáto žena nebude výkonnou zamestnankyňou. Ja mám však skúsenosť, že práve ženy s deťmi sú oveľa efektívnejšie v pracovnej oblasti ako ostatní zamestnanci. Čo si o tom myslíte?

Asi je to individuálne, ale v princípe to môže byť pravda. V prvom rade sa tešia, že si môžu od mamičkovania na chvíľu oddýchnuť a prestaviť si mozog v práci, na druhej strane robia rýchlo a zodpovedne, lebo sa zase na to mamovanie tešia. Aspoň ja to takto mám. Nám vo firme pomáhajú tri mamy. Moje kamarátky. Samozrejme, keď im ochorejú detičky, trošku sa nám proces komplikuje, ale rátame s tým. V našom kancli máme aj malý detský kútik s hračkami, kde sa decká môžu chvíľu pohrať, ak ide o nejakú špeciálnu situáciu, kedy treba niečo rýchlo urobiť. Som za zamestnávanie mám. Veď aj seba zamestnávam a musím skonštatovať, že som veľmi výkonná pracovníčka. (smiech)

Stíhate popri dvoch deťoch realizovať všetky svoje nápady? Alebo ich stále nosíte v hlave s tým, že raz možno vyjdú?

Nenosím v hlave nič okrem toho, čo treba nakúpiť a navariť. Ako som už spomínala, mám okolo seba ľudí, ktorí moje nápady realizujú. Moja babička o mne hovorila, že som povaha: “Daj Panebože, ale hneď.” Nič neodkladám a nešuflíkujem. Ak je nápad, okamžite ho realizujem, lebo je to moja vášeň.

Rada sa vybláznim. Večer, keď dievky zaspia, som niekedy taká radostná z naplneného, ba až preplneného dňa, že sa mi chce tancovať. Ale viete čo? Netancujem. A viete prečo? Lebo padám na hubu. (smiech) Viete čo ma skrátka najviac baví? Byť sama sebou a nemusieť sa tváriť na niečo iné. Baví ma relaxovať vymýšľaním. Môj život je taký "haluzný", plný nápadov, nadšenia a tešenia, až no.

Som mama a Stále som mama - to sú dve Vaše knihy, ktoré sa stali bestsellermi. Mnohí slovenskí spisovatelia tvrdia, že písaním kníh sa nedá uživiť, že to sú drobné, čo za svoju umeleckú činnosť zarobia. Potom vyjde Vaša kniha Som mama, ktorá sa dlhodobo drží na vrchnej priečke rebríčku predajnosti. Takže otázka na telo - dá sa písaním kníh na Slovensku uživiť?

Písaním kníh ani tak nie. Skôr tým, že sa vyznáte aj do marketingu a viete pracovať so sociálnymi sieťami a dôležité je teda aj to, aby človeka to, čo robí radostne a vášnivo, bavilo.

Ilustrátorom vašich kníh je váš otec (herec Boris Farkaš, pozn.red.). Ako ste spojili svoje sily? A aká je vaša spolupráca?

Mama tvrdí, že to bol jej nápad, ale ja si teda nepamätám. (smiech) Bola som viac v hladine alfa, keď som písala prvú knižku. (smiech) Naša spolupráca je veľmi jednoduchá, lebo sú to vlastne dve samostatné práce, ktoré sa potom stretávajú v jednej knižke. Moja práca trvala rok aj niečo, ocova oveľa oveľa menej, no obaja sme vlastne robili veľmi podobnú činnosť: zaznačovali si pekné chvíle s dievkami. Ja písmenkami, on ceruzkou.

Vaša najnovšia publikácia s názvom Som človiečik je akýmsi zápisníkom pre novorodenca. Pri vete v popise knihy: „Bez gýčov a fotiek spiacich detičiek, ktoré s realitou nemajú veľa spoločného" som sa pousmiala. Presne toto si myslím aj ja, keď listujem podobne zápisníky, v ktorých sú novorodenci "nastajlovaní" do neprirodzených póz. Ako nápad vznikol?

Celé to vzniklo tak, že ma tie gýčové zápisníčky iritovali. Nie v zlom, len sa mi nepáčili a tým pádom som ich nemala chuť kupovať a vypisovať. No a do toho tá moja materská premotivovanosť - chcieť vyplniť zápisníček bábätka. Potom mi niekoľko mám povedalo niečo v zmysle: tie vaše baby sa ale majú, že majú o svojom detstve dve knižky. A to bol asi spúšťač. Skrátka som v rámci svojej povahy rojka jednorožca nadobudla pocit, že každé dieťaťto musí mať svoju knižku. Aby vedelo, aký bol začiatok jeho príbehu. Preto je v Novom človiečikovi aj veľa miesta pre príbehy rodičov. Ale ak mi tá Anne Geddes prezradí, čo dáva tým nahatým detičkám, aby spali v kvetináčoch, budem jej vďačná. (smiech)

Vždy, keď o vás čítam alebo vás vidím v telke, tak mám pocit, že ste poriadna rebelka. Že ste nespútaný živel, ktorý si robí, čo chce. Mýlim sa?

Nemýlite 

Moderátorka, spisovateľka, herečka, zabávačka... takto vás opisuje Google aj média. V ktorej úlohe sa cítite najpohodlnejšie?

V úlohe mamy. Nie, nie je to klišé. Je to pravda. A potom všetko ostané. Lebo sa to dá krásne prepájať, jedna práca inšpiruje druhú, tretia piatu, a piate cez desiate je štýl, ktorý mi vyhovuje. Rada sa vybláznim. Večer, keď dievky zaspia, som niekedy taká radostná z naplneného, ba až preplneného dňa, že sa mi chce tancovať. Ale viete čo? Netancujem. A viete prečo? Lebo padám na hubu. (smiech) Viete čo ma skrátka najviac baví? Byť sama sebou a nemusieť sa tváriť na niečo iné. Baví ma relaxovať vymýšľaním. Môj život je taký "haluzný", plný nápadov, nadšenia a tešenia, až no. Tak som sa nastavila nedávno. A verím, že mi to ostane. Lebo v takomto svete je radosť byť mamou a mať v deťoch "haluzných" parťákov.

Až materstvo mi ukázalo, že sa dá žiť inak, že sa dá užívať život a že to, čo nás živí, skrátka nebudeme nikdy nazývať prácou, lebo je to čistá láska a nie pracovné povinnosti. Pre mňa boli deti vždy na prvom mieste, a keď mi niekto hovoril, a stalo sa to neraz, že keď ich neprestanem dojčiť, keď si nenájdem opatrovateľku a podobne, že prídem o kariéru. A ja že dobre. A vidíte. Celý môj život sa zvrtol, odkedy mám deti.

V prvom ročníku súťaže Bloger roka ste získali za svoj blog Koláčová druhé miesto. Ako ste sa k blogovaniu dostali? A prečo už neblogujete?

K blogovaniu som sa dostala tak, že som začala písať. Najprv to boli dlhé statusy na Facebooku, potom ešte dlhšie a potom sa tam nezmestili, tak som si vygooglila blogovanie a bolo. Nakoľko mi počas materskej chýbala nejaká mentálna činnosť, nejaký tréning mozgu a písanie, skrátka to vzniklo. Jo a ešte ma strašne štvali facebookové statusy niektorých mám, ktoré sa mi neustále zjavovali. Boli to zúfalé výkriky o tom, ako je hrozné byť matkou, ako sa to nedá a blabla. A ja som chcela dať ľuďom vedieť, že to nie je pravda, a že aj tie materské „trable“ sa dajú vnímať inak. A keď sa to začalo ľuďom páčiť, začali reagovať, skrátka som písala a písala, lebo tých inšpirácií je denne nekonečne veľa. A neblogujem, lebo nemám čas. Tak je to. Robím kopec iných vecí a treba aj zarábať. Blog som pozastavila, nakoľko moje blogové príspevky tvoria gro mojej knižky a bolo by nezmyselné, aby moje textíky viseli na nete, keď sú v knižke.

V súčasnosti stojíte na druhej strane - ste porotkyňou súťaže Bloger roka a hodnotíte blogy v kategórii Život, umenie a kultúra. Je to ťažká pozícia?

Ku mne sa dostanú blogy, ktoré už prešli cez základné sito, takže toho nie je tak veľa. Ale svojich víťazov vyberám rýchlo. Veľmi spontánne a intuitívne.

V akej oblasti sa plánujete v budúcnosti realizovať? Vydáte ďalšiu knihu?

Áno, áno, pomaličky pracujem na ďalšej knižke o Duške a Luške, čoskoro začne fungovať náš youtubový kanál a vytešujem sa zo založenia novej značky “pekne krásne”. Zároveň sa venujem naplno našej firmičke, kde vyrábame najkvalitnejšie možné kryty na telefóny so slovenským dizajnom, kde zároveň od nápadu až po produkt vyrábame akýkoľvek "merch" a od januára nakrúcam seriál Som mama. Je na motívy mojich knižiek, a aj keď sa mi najskôr vôbec nechcelo hrať, ukecali ma a dnes som vďačná. Bude to obrovský zážitok. A ešte sa plánujem realizovať v oblasti oddychovania. To bude náročné. (smiech)

Foto: Kristiana Vavreková a Kvetoslava Bobáková