Petru Nagyovú Džerengovú netreba nejako špeciálne predstavovať. Spisovateľka, ktorej knižné príbehy milujú nielen dospelí, ale aj deti, sa venuje nielen písaniu kníh, ale aj besedám a podnikaniu. Prečo začala písať knihy pre deti? Kde čerpá námety na svoje romány a v ktorej oblasti podniká?

Si vyštudovaná ekonómka, päť rokov si pracovala ako letuška, verejnosť ťa vníma ako úspešnú spisovateľku, no angažuješ sa aj v politike... Ktorá profesia najviac napĺňa a vystihuje Petru Nagyovú Džerengovú?

Veru, ja viem, že to znie aj tak trochu podozrivo, toľko povolaní, a to tu ešte nie sú všetky (smiech). Svojho času som pracovala aj v televízií, ako moderátorka, redaktorka, editorka, scenáristka, ale aj ako predavačka zeleniny, hosteska, či viceprimátorka hlavného mesta. Všetky tieto povolania mi tak akosi priniesol život, nevyhľadávala som ich cielene. Čo som si ale vždy želala bolo robiť niečo s knihami - či už písať alebo čítať. To, že sa mi to splnilo, považujem za čosi vzácne. Nedávno som bola na besede a uvedomila som si, že aký úžasný dar som dostala do života, že môžem robiť prácu, ktorá ma napĺňa, ktorá ma baví, a pri ktorej dostanem toľko energie naspäť. Cítiť tú náklonnosť detí, ale aj dospelých čitateľov, môcť si s nimi poklebetiť o ich osudoch, cítiť z nich pozitívnu energiu. Nič viac som si nemohla želať. Takže v prvom rade som spisovateľka a vydavateľka. Ak však nerátam súkromnú sféru, kde sa mi tiež splnilo to, že som mamou štyroch úžasných a zdravých detí.

Si autorkou 6 románov, 1 zbierky fejtónov a 3 detských kníh. Čo sa týka literatúry pre dospelých – kde čerpáš námety?

Ja stále hovorím, že spisovateľom sa človek nestáva, ale rodí. Tým mám na mysli to, že človek sa už narodí s nejakým talentom, ale to nie je všetko, samozrejme. Od detstva som vnímala, že mám akési iné pozorovanie sveta, ja tomu hovorím, že spisovatelia sa rodia so spisovateľským uchom a okom: počúvame, pozorujeme, vnímame inak. Za všetkým vidíme príbehy a potom je už len krok k tomu, aby sme si sadli a zapísali ich. Takže inšpirácia môže prísť a prichádza odvšadiaľ, niekedy stačí niečo začuť, niekedy vidieť, niekedy si prečítať, a niekedy aj zažiť.

Deti sú úžasné bytosti a mňa neskutočne nabíjajú energiou. Ich úprimnosť, radosť, zvedavosť a spontánnosť, to je niečo, za čo som veľmi vďačná. Keď sa na Vás na záver besedy vrhnú, stískajú a dávajú najavo svoju lásku, ktorú vyjadria aj slovami, to je na nezaplatenie. Vždy tam stojím s pokorou a vďakou za to, že môžem mať také povolanie, aké mám.

^{Na čítačke v Prahe z českého prekladu Klára a mátohy.}

Nedávno ti vyšla kniha s názvom Manželky a tie druhé. V nej hlavné hrdinky bojujú s neverou, ale aj závažným ochorením. Muži sú v knihe vykreslení ako tí, ktorí neradi žijú v stereotype a práve tento pocit sa snažia zmeniť neverou. No a ženy sú najprv tiché trpiteľky, no neskôr zoberú svoj život do vlastných rúk a vzoprú sa. Ako prijali Manželky a tie druhé tvoje čitateľky? Mala si spätnú odozvu?

Mala som odozvy, zatiaľ sa ku mne dostali len samé kladné, aj keď je pravda, že kniha je možno trošičku iná ako tie predošlé. Predsa len, aj ja som prešla určitým vývojom v mojom živote, som zrelšia, v podstate som už v strednom veku a na mnohé veci sa pozerám inak, možno menej čierno-bielo, prestala som sa snažiť o dokonalú kontrolu nad vecami, dala som viac priestoru a voľnosti tomu, kam sa môj život bude uberať. Jednoducho, viac žijem dnes, akosi som sa viac ukotvila v prítomnosti a to dalo môjmu životu viac ľahkosti. Myslím, že sa to odráža aj v tejto knihe. V každom prípade, kniha sa tri mesiace po vydaní vypredala a už sa robila dotlač, tak si myslím, že ten mierny posun v mojej tvorbe prijali aj moje čitateľky.

Najprv ťa verejnosť vnímala ako autorku literatúry určenej ženám . Až neskôr, v roku 2012, si vydala svoju prvú knihu pre deti – Klára a mátohy. Odvtedy sa Klárine príbehy rozrástli o ďalšie dva tituly. Čo bol prvý impulz k napísaniu detskej knihy?

Vieš, čo je zaujímavé? Že ja som vždy túžila písať pre deti, ale jednoducho som pred tým mala rešpekt, pretože si myslím, že napísať dobrú detskú knihu je omnoho ťažšie ako pre dospelých. Dieťa je náročnejšie, neuspokojí sa len tak s hocičím a keď ho niečo nudí, odmieta to čítať. Zároveň do tej knihy treba vložiť aj niečo, aby to bavilo rodičov, aby tam bolo aj čosi, o čom sa môžu pozhovárať, ale zároveň, aby to nebolo príliš poučné. Keď som však nastúpila do úradu viceprimátorky, tak som nemala energiu písať pre dospelých, zároveň mi však písanie veľmi chýbalo. Vtedy som skúsila začať písať pre deti a zistila som, že mi to ide dokonca ľahšie, že v duši mám stále to malé dieťa, ktorým som kedysi bola, a že s tým vnútorným dieťaťom dokážem zároveň nadviazať spojenie. Kniha mala veľký úspech, bola preložená aj do maďarčiny, aj do češtiny a niekoľkokrát sa dotláčala, aj dotláča, pretože momentálne je opäť vypredaná. Pokračovanie Klára a iglu si automaticky vyžiadali deti, najprv moje, keď som im čítala rukopis, a potom aj čitatelia. Tretí diel Klára a Tity som napísala, aby som celý príbeh uzavrela a vysvetlila, čo stálo na jeho začiatku. Dodnes ma však deti otravujú s tým, aby som napísala aj štvrtý diel, dokonca mi aj hovoria, o čom by mal byť. Najprv som to rezolútne odmietala, teraz sa však s tou myšlienkou už pohrávam. Najprv však dokončím novú knihu pre deti, ktorú momentálne píšem.

^{Tohto roku mal stužkovú už jej druhý syn Leo.}

Keď chodíš na besedy a čítačky, naozaj platí to, že stretnutia s detským čitateľom sú úprimnejšie a práve deti sú kritickejšie ako dospelí?

Jednoznačne. Deti sú úžasné bytosti a mňa neskutočne nabíjajú energiou. Ich úprimnosť, radosť, zvedavosť a spontánnosť, to je niečo, za čo som veľmi vďačná. Keď sa na vás na záver besedy vrhnú, stískajú a dávajú najavo svoju lásku, ktorú vyjadria aj slovami, to je na nezaplatenie. Vždy tam stojím s pokorou a vďakou za to, že môžem mať také povolanie, aké mám. A keď vycítia, že ich máte naozaj rady a že sa na nič nehráte, tak vám dajú svojej lásky ešte dvojnásobne viac. Možno naozaj cítia, že ja som v duši tak trochu dieťa, a nielen preto, že mám ešte v 45-tich mliečny zub :-).

Spustila si internetový knižný e-shop www.verbarium.sk Bol to tvoj splnený sen alebo išlo o náhodu?

Ako mama štyroch detí v podstate už 20 rokov kontinuálne čítam takmer každý večer. Vždy som mala pocit, že na našom trhu chýbajú kvalitné knihy, respektíve nie je ich dostatok, akoby sa naši vydavatelia obávali siahnuť po iných, ako po osvedčených tituloch z anglo-saskej produkcie. Keď ma v roku 2013 oslovila dobrá kamarátka, že založila vydavateľstvo a či do toho nechcem ísť spolu s ňou a ešte s ďalšou priateľkou, hneď som na to kývla. Odvtedy prešli 4 roky a za nami je kusisko práce. Sme tri mamy s niekoľkými deťmi, ktoré im stále čítali a čítajú a dávame si záležať na tom, aby všetky naše tituly korešpondovali s našim mottom: šijeme vám knihy na mieru. To znamená, že šijeme knihy na mieru všetkým tým, ktorým záleží na tom, aby svojim deťom mohli čítať aj iné, kvalitnejšie knihy, ktoré im rozšíria obzor, vrátia ich k čítaniu a spríjemnia im spoločné chvíle.

Kníhkupectvá sú plné detských kníh. Niekedy práve veľký výber titulov môže odradiť rodičov vybrať si tú správnu knihu. Selektuješ, ktoré knihy sa dostanú na verbarium.sk?

Určite, jednoznačne čítam osobne všetky knihy, práve tak ako aj moje dve kamarátky. Nevydáme nič, za čím si nestojíme stopercentne a čo si neschválime všetky tri. Knihy selektujem, čítam ich ešte v cudzom jazyku, a potom posúvam ďalej. Sledujeme aj okolité trhy, ktoré sú nám blízke mentalitou, či už maďarský alebo český a musím povedať, že naozaj u nás ešte chýba vydavateľom odvaha, aj keď sa to už pomaly lepší. Keď sa obzriem dozadu, naozaj niet jednej knihy, ktorú by sme oľutovali. Keďže väčšinou vydávame knihy zo zahraničia, na každej jednej pracujem aj redaktorsky a prečítam ju niekoľkokrát. Vždy sa mi páčia a robia mi radosť. Sú to knihy, ktoré otvárajú aj iné témy, napríklad holokaust pre deti, či tzv. patchwork family, čiže nanovo vyskladané rodiny, ale aj klasické detektívky s vtipom alebo z histórie. Snažíme sa podporovať aj slovenskú tvorbu, takže sme otvorené aj rukopisom našich autorov. Vyhlásili sme aj súťaž, ktorú vyhrala učiteľka z Trnavy - Silvia Demovičová s románom pre tínedžerov – Leto s Akexandrom. Jednoducho, naše knihy sú pestrofarebné a určené pre vekovú kategóriu od nula po sto.

 Sme tri mamy s niekoľkými deťmi, ktoré im stále čítali a čítajú a dávame si záležať na tom, aby všetky naše tituly korešpondovali s našim mottom: šijeme vám knihy na mieru. To znamená, že šijeme knihy na mieru všetkým tým, ktorým záleží na tom, aby svojim deťom mohli čítať aj iné, kvalitnejšie knihy, ktoré im rozšíria obzor, vrátia ich k čítaniu a spríjemnia im spoločné chvíle.

^{Spolu s priateľkami z vydavateľstva Verbarium na tohtoročnej Bibliotéke.}

Ako sa e-shopu darí? Predsa len, na Slovensku sú silné kamenné kníhkupectvá, ale aj v online sfére je pomerne veľká konkurencia.

E-shop sme si urobili pred takmer dvoma rokmi a pomaly rastieme. Snažíme sa motivovať mamičky, aby si kupovali knižky priamo od nás a oproti bežným kamenným kníhkupectvám dávame 25 % zľavu. Takisto máme už aj mnoho knižníc, ktoré berú priamo od nás, tiež so zľavou, pretože - ako nám hovoria, naše knižky sú takmer vždy v prvej dvadsiatke najčítanejších kníh. Vytvorili sme si už komunitu mamičiek, ktoré cielene sledujú naše novinky a všetky si objednávajú hneď, ako vyjdú. Tá komunita stále rastie a pre nás niet väčšej radosti, ako keď nám napíšu, či povedia, ako teraz na Bibliotéke, že nám ďakujú, že existujeme, lebo vďaka nám môžu deťom čítať krásne knižky. To nás zároveň aj zaväzuje do ďalšej práce.

Po ktorých knihách je najväčší dopyt? Máš pocit, že detské knihy, ktoré boli „in“ v čase nášho detstva už súčasné deti nezaujmú? Alebo sú knihy, ktoré sú jednoducho nesmrteľné?

Je to rôzne, dosť veľa produkcie máme preloženej zo švédčiny a musím povedať, že na ich tvorbe je cítiť dlhoročná tradícia kvalitnej detskej knihy, podobne ako aj v ostatných severských krajinách. Z každej jednej niečo máme. Snažíme sa priniesť knižky z rôznych európskych krajín, aby sme ukázali našim deťom aj čosi iné. Z vlastnej skúsenosti viem, že áno, niektoré knihy, ktoré bavili mňa ako dieťa, už dnešné deti nezaujímajú, ale tiež to, že sú knihy, ktoré jednoducho milujú aj naše deti. Napríklad práve včera som dočítala mojej Kláre Lujzu a Lotku od Ericha Kästnera. Som veľmi rada, že v našom portfóliu máme aj túto knihu a okrem nej aj mnohé ďalšie, ktoré sú, ako si ich nazvala - nesmrteľné. V našom vydavateľstve máme edíciu, ktorú sme nazvali Oskarovky a tam vydávame aj takéto knihy, ktoré na Slovensku nevyšli už desaťročia, ako napríklad Šťastný princ a iné rozprávky od Oscara Wilda, Vianočná koleda od Charlesa Dickensa, Brat mlčanlivého vlka od Kláry Jarunkovej, Malá bosorka od Otfrieda Preusslera, Dobrodružstvá zajačika Petríka od Beatrix Potterovej, Cibuľkove dobrodružstvá od Gianniho Rodariho a množstvo iných.

Blížia sa Vianoce – prezradíš, aké darčeky potešia členov tvojej rodiny?

No určite nebudú chýbať knihy, to jednoznačne. Aj pre mňa to je vždy najkrajší darček, bez ktorého si Vianoce vôbec neviem predstaviť.

Zdroj foto: archív P. Nagyovej Džerengovej