Šport vo všeobecnosti berieme ako ideálnu cestu k skvelej zdravotnej a fyzickej kondícii. Nielen dobre vyzerať, ale dobre sa aj cítiť - dôležité je vybrať si ten správny, ktorý nám najviac sadne. Skúšali ste box? Vedeli ste, že už odpradávna patrí k základom bojových umení na svete? V seneckej boxerni má niekto ambície stať sa ringovým profi boxerom, niekto zase navštevuje hodiny boxy pre lepšiu kondíciu, ďalší sa chce vedieť brániť. Viac o tréningoch a o boxe prezradil tréner boxu Viktor Conorto. 

Ako si sa dostal k boxu? Kedy si začal trénovať box? Čo ťa na ňom najviac teší?

K úpolovym športom som sa dostal ešte na strednej škole, keď som v treťom ročníku začal s thaiským boxom. Neskôr ma táto vášeň opustila a už som len cvičil. Samozrejme, mal som aj obdobie, keď som nešportoval a venoval som sa iným veciam, flákal som sa. A keď som bol už tučko a nemohol som sa na seba pozerať, prišlo precitnutie a opäť som začal makať, tentokrát K1 s najlepším kamarátom. V roku 2011 sme s tým istým kamarátom chceli vyskúšať MMA, čo bol v tom čase neznámy šport a keď si niekomu povedal, že robíš MMA mysleli si, že sa bijeme niekde v garáži. Skúšali sme rôzne páky, ale ani sme poriadne nevedeli čo robiť. Keďže sme tréningom venovali veľa času a dávali im všetko, rýchlo prišlo na prvé zápasy. Až neskôr po dlhšej pauze som začal iba boxovať. Vo svete stále existujú paradigmy, že je to šport pre blbcov alebo aj to, že to nie je šport vôbec. No pravda je taká, že keď nie si inteligentný a iba sa chceš biť, neovládaš v ringu emócie, tak sa ďaleko nedostaneš. Robiť frajera na ulici je jedna vec, ale postaviť sa do ringu, čakať na nástup a potom ísť medzi povrazy, alebo do klietky iba ty sám s tým, čo si sa naučil to chce guráž, odhodlanie, disciplínu.

Pred prvým zápasom som mal veľký stres a adrenalín, neviem či som v zápase vôbec dýchal. V zápase človek inak dýcha, inak pracuje s telom. Natrenované môžeš mať na 30 kôl v tréningu, ale zápas je úplne iná situácia, je tam veľa faktorov, ktoré ťa ovplyvňujú.

Nie je jednoduché, odhodlať sa a získať túto guráž, či disciplínu. Kto bol, alebo je pre teba najväčším vzorom v boxe a prečo? Alebo kľudne aj mimo boxu?

Ako každý chalan som mal svoje vzory, čo sa týka boxu sledoval som rôznych boxerov a videl sa v nich. Pozeral som všetky časti Rockyho a stotožňoval sa s nimi, čo je alebo bolo úplne prirodzené. Dnes sa pozerám na veci inak a keď sa bavíme o vzoroch alebo inšpiratívnych ľuďoch, tak netreba pozerať tak do veľkej diaľky, stačí sa poobzerať okolo seba. Samuel Pirát Kristofič, Karol Ryšavý, Vlasto Cepo, Rony Paradaiser a mohol by som pokračovať ďalej. Toto všetko sú šikovní chalani, ktorí žili obyčajný život (a častokrát nie ľahký), obetovali športu všetko a dnes robia to, čo ich baví a patria medzi špičku na Slovensku a v Čechách v bojových športoch. To je krásny príklad toho, že všetko sa dá len treba makať a ísť si za svojimi cieľmi.
A mimo športu je môj vzor moja mama, veľmi ma inšpiruje. Mala dve deti, bola na nás sama a vždy sme mali všetko, čo sme potrebovali. Brala nás do kina venovala sa nám a nado mnou nikdy nezlomila palicu, aj keď som nebol najposlušnejší syn.

Aké boli tvoje osobné najväčšie úspechy, zápasy?

Medzi svoj najväčší úspech považujem to, že sa môžem živiť tým, čo ma baví, že momentálne nemusím chodiť do práce a "cvakať niekde kartu", ale že chodím do gymu, trénujem ľudí, ktorí mi dôverujú a dosahujú so mnou požadované výsledky. Niekedy toho mám veľa a nie je to úplne jednoduché, no vtedy si uvedomím, respektíve vedome si pripomeniem, že mi nebolo vždy takto dopriate, takže sa snažím byť vďačný za to, čo mám a potom to ide ľahšie.

Kedy si sa rozhodol, že chceš trénovať ľudí?

Ľudí som zozačiatku trénoval len popri práci, občas som niekomu dal súkromku, ale prišla možnosť trénovať skupiny hobby boxerov v Senci, tak som sa jej chopil. Postupne sa to vykryštalizovalo, až som si povedal, že prečo by som mal chodiť niekam na 8 hodín, kde má to nebaví, keď môžem skúsiť robiť to, čo mám rád. A potom som neváhal a išiel som do toho na plno.

Ako si spomínaš na svoj prvý zápas? Aké si mal pocity? Máš pred zápasom nejaký rituál?

Prvý zápas som mal pred približne pred 10 rokmi a skončil remízou. Bol to MMA zápas na lige SLAM. Zápasilo sa na dve kolá po tri minúty a koncept bol postavený tak, že keď si odzápasil dve kolá, stál si na nohách, nebol si knockautovaný alebo upáčený, tak sa to hodnotilo ako remíza, pretože tam nebol nikto kto by to bodoval.
Pred prvým zápasom som mal veľký stres a adrenalín, neviem či som v zápase vôbec dýchal. V zápase človek inak dýcha, inak pracuje s telom. Natrenované môžeš mať na 30 kôl v tréningu, ale zápas je úplne iná situácia, je tam veľa faktorov, ktoré ťa ovplyvňujú.

Vo svete stále existujú paradigmy, že je to šport pre blbcov alebo aj to, že to nie je šport vôbec. No pravda je taká, že keď nie si inteligentný a iba sa chceš biť, neovládaš v ringu emócie, tak sa ďaleko nedostaneš. Robiť frajera na ulici je jedna vec, ale postaviť sa do ringu, čakať na nástup a potom ísť medzi povrazy, alebo do klietky iba ty sám s tým, čo si sa naučil to chce guráž, odhodlanie, disciplínu. 

Máš aj dni, keď sa ti nechce trénovať ani seba, nieto ešte iných? Čo ťa vtedy motivuje?

Sú dni, keď sa mi nechce trénovať, je ich dosť. Keď mám prípravu na zápas, tak sa dokážem nastaviť, že musím odovzdať v tréningu všetko, aby som potom v zápase nič neľutoval. No, keď nie je žiadny zápas v dohľadnej dobe tréningy sú niekedy ťažšie. Vtedy si dám jednoducho voľno a nerobím nič na silu. Motivovať a trénovať ľudí, to je moja práca, tak k tomu pristupujem, tak aj keď nemám svoj deň, cvičenec si "odrobí" svoje a ide spokojný domov.

Aké máš najbližšie plány?

Moje najbližšie plány sú sústrediť sa na prípravu na nadchádzajúci zápas a dať do nej naozaj všetko, aby som po zápase nič neľutoval.

Zápas bude o mesiac, v júni, ako vyzerá tvoja príprava?

Áno, správne, v júni ma čaká zápas. To pre mňa znamená, že trénujem šesťkrát do týždňa a v nedeľu oddychujem. Príprava vyzerá tak, že veľa boxujem a kým je do zápasu ešte dostatok času, mám zaradené aj silové tréningy. A ku koncu budem len pridávať na obrátkach a hlavne veľa spárovať.

Máš špeciálne upravenú stravu? Keď máš chuť „zhrešiť“ v jedle, čo si najradšej dáš?

Mám niečo cez 95 kg a keďže zápas sa bude odohrávať vo váhovej kategórii 84 kg, tak áno, mám upravenú stravu, no nejde o nič špeciálne, nejem pečivo, sladkosti a nepijem sladené nápoje. Po šiestej sa snažím už nejesť, no niekedy to úplne nevyjde podľa mojich predstáv. Pomaly budem sťahovať váhu a ku koncu, tesne pred zápasom vyradím sacharidy úplne. To bude síce boj. No patrí to k tomu.

Sú v tvojej príprave nejaké „tréningy“, ktoré fakt nemáš rád?

V zásade nemám problém s ničím, no, keby som mal vyslovene jeden druh tréningu označiť za ten, ktorý nemám rád, tak je to interval, či už šprinty alebo airbike, nenávidim to :)

Dnes sa pozerám na veci inak a keď sa bavíme o vzoroch alebo inšpiratívnych ľuďoch, tak netreba pozerať tak do veľkej diaľky, stačí sa poobzerať okolo seba. Samuel Pirát Kristofič, Karol Ryšavý, Vlasto Cepo, Rony Paradaiser a mohol by som pokračovať ďalej. Toto všetko sú šikovní chalani, ktorí žili obyčajný život (a častokrát nie ľahký), obetovali športu všetko a dnes robia to, čo ich baví a patria medzi špičku na Slovensku a v Čechách v bojových športoch.

Máš priateľku a krásnu malú dcérku, čo si myslí tvoja priateľka o tom, že sa venuješ boxu toľko času? Prekáža jej to, alebo ťa naplno podporuje vo všetkom?

Chvalabohu, priateľka ma podporuje v tom, čo robím. V gyme trávim veľa času, je to práca, tak to aj berie. Preč z domu by som bol aj keby som robil niekde vrátnika alebo kominára, len vďaka tomu, že robím to, čo ma baví, napĺňa - som šťastnejší a to sa odráža aj v našom vzťahu. Momentálne som doma ešte menej, lebo sa venujem svojej príprave, no to len dočasné. Za mesiac a pol mi skončí príprava a ja sa budem opäť naplno venovať rodine.

Ako by si opísal sám seba?

Ťažko opisovať seba objektívne. Toto je otázka skôr na mojich blízkych. Myslím si, že oni by vyslovili relevantnejší názor, ako ja. No komplexne si myslim, že som temperamentný človek.

Čo robíš, keď máš voľno? Čo rád robíš vo voľnom čase?

Vzdy keď mám voľno, snažím sa byť s rodinou alebo s blízkymi. Čím je človek starší, má viac povinnosti a voľne chvíľu sú skôr vzácnosťou. Keď mám voľno, tak si ľahnem na gauč zoberiem si dcérku položím si ju na hruď a spievam jej, hrám sa s ňou. To je pre mňa najväčší relax.