Dnešné knižné okienko sa bude venovať knihe pre mládež, ktorej originál je už starší, no slovenského prekladu sa kniha dočkala až tento rok. Je to príbeh, ktorý je sčasti výstrahou a sčasti sondou do duše mladého dievčaťa, ktoré si prežilo niečo, s čím by sa aj dospelá žena vyrovnala len veľmi ťažko.

O knihe

Veľmi pôsobivý román Laurie Halse Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať, lebo nechce vysvetliť, prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie – úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí, opäť jej cestu skríži Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať, čo sa vlastne stalo.

Môj názor

Táto svojím rozsahom pomerne krátka kniha (hoci strán má dosť) je písaná denníkovou formou. Každá kapitola, a je ich nemálo, má svoj vlastný názov, ktorý čitateľovi naznačuje, o čo v kapitole pôjde. Tento systém sa mi páčil, a hoci nemám rada krátke kapitoly, tejto knihe to na kvalite neubralo. Štýl je jednoduchý, veľmi dobre čitateľný, čo je pre mladého čitateľa vhodné, no neublíži ani staršiemu, menej náročnému čitateľovi, ktorý si pri knihe rád oddýchne.
Dej sa odohráva v čase, keď je hlavná hrdinka Melinda v prvom ročníku na strednej škole. Ešte pred letom z nej bolo iné dievča, no dnes je mĺkva, starí priatelia od nej bočia a jej vnútro je, povedzme, roztrhané na niekoľko kusov, ktoré mladé dievča nedokáže znovu pozliepať. Príbeh sa odohráva najmä v škole a v rodine Melindy, pretože jej život sa v tej chvíli točí len okolo týchto dvoch vecí. Ale nedajte sa odradiť – tieto zápisky sú hlbšie, ako sa navonok môžu zdať. Hoci od začiatku tušíte, čo sa vlastne Melinde stalo, reálne si to prečítate až k záveru, pretože Melinda to nedokáže vysloviť. Autorka teda už samotným názvom vyzýva dievčatá a ženy, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii, aby hovorili!
Štýl je veľmi jednoduchý a priamy, myšlienky sú zobrazené verne a aj keď by kniha mala pôsobiť depresívne, vôbec to tak nie je. Naopak, často sa v nej vyskytuje humor – taký ten suchší, no zaručene pobaví, irónia, ale aj smútok a opovrhovanie (či už sebou, alebo inými). Popravde, keď som knihu začínala čítať, čakala som, že autorka túto tému pojme inak. Že pôjde viac do hĺbky, že sa bude snažiť príbehom vysloviť všetko, čo si táto téma vyžaduje, no autorka sa toho dotkla len jemne a opatrne. Spracovanie je teda jednoduchšie a prijateľné aj pre slabšie povahy, či pre tých, ktorí neradi čítajú tieto horšie odtienky života. No ako už podtitulok napovedá – „Si si istá, že tebe sa to nestane?“ – nie, nik z nás si tým nemôže byť istý, preto by som knihu odporúčala všetkej mládeži, nielen dievčatám. Môže im len pomôcť.

Jana Šulková