Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku

Jedinečná kniha o realite v slovenských pôrodniciach, ktorá na trhu doteraz chýba.

Na Slovensku prebehne ročne 54 000 pôrodov, ale chýba na trhu akákoľvek publikácia, ktorá informuje budúce rodičky o tom ako prebiehajú pôrody v slovenských podmienkach, čo môžu očakávať a aké majú pritom možnosti.

Kniha „Ešte netlačte (Všetko, čo potrebujete vedieť o rodení na Slovensku)“, opisuje jednanie a praktiky zdravotníckeho personálu, komunikáciu s rodičkami v slovenských pôrodniciach, opíše práva a nároky, ktoré rodička má a prostredníctvom citátov a príbehov je doplnená o reálne skúsenosti žien, ako aj rozhovory s odborníkmi.

Na Slovensku je veľké množstvo literatúry, ktorá je návodom ako sa pripraviť na tehotenstvo alebo ako sa starať o dieťa po pôrode. Ale žiadna knižka, ktorá by rodičku pripravila na to, čo ju čaká po príchode do pôrodnice.

Pôrod dieťaťa je jedinečná a nezabudnuteľná chvíľa. To, ako sa dieťa narodí, ovplyvňuje dieťa, matku aj celú rodinu na dlhé obdobie. V slovenskom pôrodníctve však stále pretrvávajú praktiky a prístupy z minulosti, ktoré sú rozporuplné a často aj škodlivé. Kniha Ešte netlačte mapuje prax v slovenských pôrodniciach, pomenováva problémy a prináša reálny obraz slovenského pôrodníctva. Prostredníctvom citátov žien sprostredkováva aj priamu skúsenosť tých, ktorých sa to najviac týka.

Ukážka z knihy

Zásahy do pôrodu
A ešte jeden štich za otecka...

Pred päťdesiatimi rokmi mysleli tehotné ženy najmä na to, aby ich deti prežili pôrod. Doba pokročila a dnes sa sústreďujú na úplne iné záležitosti. Vďaka internetu majú dnes ženy oveľa viac informácií a môžu si ľahko vymieňať vlastné skúsenosti. Aj preto dnes intenzívne znejú hlasy volajúce po humanizácii slovenského pôrodníctva. Ženy tým myslia najmä rešpekt k pôrodu, dodržiavanie svojich práv a uplatňovanie najnovších výsledkov výskumov do praxe.

Pôrodníctvo je medicínsky odbor založený na vedeckých poznatkoch. Napriek tomu sa v slovenských pôrodniciach často používajú praktiky, ktoré idú proti nim. Typickým príkladom je epiziotómia.

„Doktor na mňa kričal, hneď ako vošiel na sálu, či som si vedomá toho, že ak nechcem nástrih, natrhnem sa tak, že budem mať doživotné následky,“ spomína prvorodička zo Sniny a pokračuje: „Nástrih bolel viac než celý pôrod dohromady. Po pôrode sme sa s priateľom nemilovali asi osem mesiacov, nemohla som. Ešte aj teraz sa bojím.“ Keby išlo o ojedinelú skúsenosť, táto kniha by nevznikla.

Epiziotómia je nástrih hrádze medzi pošvou a konečníkom, ktorým sa pri prebiehajúcom pôrode rozšíri vaginálny otvor. Svetová zdravotnícka organizácia stanovila mieru epiziotómií na 10 percent z vaginálnych pôrodov – epiziotómia by mala byť indikovaná len na záchranu života či zdravia dieťaťa. Podľa Regionálnej analýzy pôrodníc v SR však miera nástrihov v roku 2011 na Slovensku prekročila 60 percent a v pôrodniciach v Galante, Žiline či Banskej Bystrici až 90 percent! O štyri roky neskôr sa situácia zmenila len nepatrne. Podľa Sprievodcu pôrodnicami bola v roku 2015 priemerná miera nástrihov 57,4 percenta, pričom najviac nástrihov mala pôrodnica na Kramároch v Bratislave (85,3 percenta), v Žiari nad Hronom (79,2 percenta), v Bánovciach nad Bebravou (78,9 percenta) a v Nitre (78,3 percenta).

Hľadali sme na Slovensku pôrodnicu, ktorá by mohla ísť v počte nástrihov príkladom pre tie ostatné, no narazili sme na problém. Najnižšie miery epiziotómii mali v roku 2015 pôrodnice v Rožňave (28,7 percenta), Ružomberku (32,52 percenta) a Revúcej (35,56 percenta). A to sú stále zarážajúco vysoké čísla.

Prečo sú u nás nástrihy stále rutinnou záležitosťou? „Každý, kto robí epiziotómiu, si vždy povie, že strihol, lebo to bolo potrebné, nikto nepovie, že strihol, pretože sa to tak robí vždy. Každý lekár nástrih nejako indikuje,“ hovorí doktor Jozef Záhumenský, prednosta II. Gynekologicko–pôrodníckej kliniky LFUK a UNB v bratislavskom Ružinove.

Dôvodom, prečo sa u nás robí toľko nástrihov, je zrejme iba zvyk. „Každej prvorodičke robím nástrih,“ – to je výrok, ktorý z úst pôrodníkov vôbec neznie zriedkavo. V minulosti sa verilo, že epiziotómia slúži ako prevencia veľkých pôrodných poranení hrádze, konečníka a čreva, a robila sa aj preto, aby sa dieťa narodilo rýchlejšie. Súčasné poznatky pritom dokazujú, že rutinný nástrih hrádze závažným poraneniam nepredchádza. Prečo sa napriek tomu slovenskí pôrodníci týmito poznatkami neriadia?

Doktor Záhumenský, ktorý dvanásť rokov pôsobil v Českej republike, tvrdí, že na Slovensku sa v odbore držia určité tradície, lekári nečítajú štúdie a už vyvrátené domnienky odovzdávajú starší pôrodníci mladším. Potrebu neustáleho vzdelávania potvrdzuje aj primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne Peter Kaščák: „Je dôležité, aby sa lekári vzdelávali, chodili na kongresy, študovali aktuálnu literatúru a navštevovali aj iné pracoviská v zahraničí. Lebo ak ostaneme sedieť len doma a budeme si myslieť, že niečo funguje 20 rokov a funguje to dobre, tak to tak bude fungovať aj ďalších 20 rokov. To určite nie je dobrá cesta. Treba byť otvorený novým medicínskym, odborným i ľudským postupom.“

Niektorí lekári možno aj nastrihávajú v dobrej viere, že tým žene alebo dieťaťu pomáhajú. Nedá sa však ospravedlniť, že bol ženám vykonaný nástrih proti ich vôli, bez ich súhlasu či vedomia. Dokonca je dosť žien, ktoré tvrdia, že pri šití nastrihnutia cítili obrovskú bolesť pre nedostatočné alebo chýbajúce podanie analgézy. Vetu: „Následné šitie som si odtrpela viac ako celý pôrod,“ sme od žien počuli často. Šitie v žiadnom prípade bolieť nemá. Aj podľa Európskej charty má každý pacient právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti. Letáky s právami pacientov nájdeme v nemocniciach na nástenkách alebo stolíkoch. Ale číta tieto letáky aj personál nemocníc?

Ak vás kniha zaujala, kúpite ju TU